Je naozaj ťažké byť fanúšikom Liverpoolu?

Blog našeho redaktora Marsura o tom, jaké to je fandit LFC!

Stáli sme spolu na Edene a pozerali sa na tribúnu Johna Williama Maddena. On miluje Sláviu preto a stále sa uštipačne doberáme. Klub, ktorý vznikol v roku 1892.

„Je to jednoduché. Niekde som to čítal. Začni sledovať futbal a klub si ťa nájde,“ povedal.

Na to ako ma poznáte, je vám zrejme jasné, ktorý klub obaja milujeme. Ten, ktorý sa založil v roku 1892. V Liverpoole ma fascinujú 40. roky. Kraj zálohy obliekal škótskej reprezentácie mladík, ktorý sa narodil v Glenbucku. Miesto, ktoré je zrejme každému fanúšikovi Liverpoolu posvätné. Koncom 40. rokov obliekal dres Liverpoolu, ktorému dali meno Robert. Vyhral s Liverpoolom titul ako hráč. Obaja boli neznámi ľudia. Chlapi, ktorí mali radi futbal, každý inak. Možno sa vtedy ani nepoznali a dokopy ich nič nespájalo. Prišli 50. roky a v Anglicku kraľoval úplne iný klub. Liverpool padal do doby temna.

Ako som spomínal, dvaja chlapíci, ktorých nič nespájalo. Prišiel však december 1959. Myslím, že aj pre niekoho, komu je tento príbeh neznámy, pochopil o kom píšem. Obaja prišli v ten najvyšší čas. Bill Shankly a Bob Paisley, tí dvaja, ktorí z Liverpoolu vytvorili dynastiu. Tribúna The Kop bola dávno pred nimi, ale oni dvaja z nej urobili to, čím je dodnes. Ten „talizman“ tunelu, ktorý už nie je, vymysleli oni dvaja. Bol to ich nápad, aby sa hráči dotýkali „This is Anfield“, keď idú hrať.

Výsledek obrázku pro bill shankly

Liverpool je mužstvo príbehov, ktoré dýchajú starým Kopom. Preto je to miesto plné mágie. Rozprávajú o Anfielde kadejaké legendy. Vraj je to pôda, na ktorej sa odohrávajú zázraky. Na tých legendách, príbehov, z ktorých cítiť zablatené dresy a boľavé nohy je najkrajšie to, že sú pravdivé. Neviem, kto mu, čo povedal v roku 1986, ale určite to počul na Anfielde. Kenny Dalglish strieľa nezabudnuteľný gól na Stamford Bridge a Reds získavajú titul. (Celkom pekný rok na titul.)

Poďme do roku 2005. Na Anfield dorazila Chelsea a Luis Garcia dáva ten gól, po ktorom nastal zázrak v Istanbule. Určite chlapcom zavoňal prach starého Kopu, najmä šikovnému kapitánovi. Inak by neprišiel zázrak tých niekoľkých minút v spomínanom Istanbule.

Liverpool je klub, ktorý dokáže pre svojich fanúšikov písať príbehy. Musia tam byť hráči, ktorí tam chcú byť.

Posledných pár rokov má Liverpool trenéra, ktorý presne toto vie. Cíti iskru celého Anfieldu a stavia kostru tímu. Na Anfield prichádzajú hráči, ktorí nie sú žiadne hviezdy. Poznali ste ich predtým? Ale Jurgen Klopp v nich vidí obrovské zanietenie, odhodlanie, schopnosť niečo dokázať. Dokázať všetkým fanúšikom, aby sa mali na čo celý týždeň tešiť. Za posledných niekoľko rokov Klopp presne toto urobil s klubom. Andy Robertson, Oxlade-Chamberlaine prišli presne preto. Chceli hrať v Liverpoole a rozhodli sa, že budú drieť, aby boli v klube, ktorí tak milujú. Už teraz sa im splnilo, čo sa nesplní mnohým futbalistom po rokoch. Fanúšikovia ich zbožňujú. (Vrátane mňa.)

Prišiel zápas s Barcelonou a Klopp prišiel za chlapcami do šatne. „Je to nemožné, ale vy to môžete otočiť.“ a oni to skutočne otočili. Pretože im tréner veril. Dal im pocítiť, že bojovať o niečo, čo milujete, je veľmi dôležité. Chlapci, čoho sa bojíte? Skúste to! Máte za sebou fanúšikov! Keď spadnete na zem, oni vás dvihnú.

Výsledek obrázku pro liverpool barcelona anfield

Jurgen Klopp mi veľmi pripomína Boška Simonovica. Bol to tréner Juhoslávie pred a počas majstrovstiev sveta v roku 1930. Čo sa týka Juhoslávie, to bol naozaj zázrak. Skoro sa na tie majstrovstvá sveta ani nedostala. Hrali priateľský zápas proti Bulharsku, kde prvý polčas doslova vynechali. Tréner ich v šatnni pozorne počúval ako si nadávali a skoro sa pobili. Potom na nich pozrel a povedal im. „Chlapci, ale ja vám verím. Vám všetkým. A ešte jednu vec si zapmätajte. V živote druhý polčas nemáte, vo futbale áno.“ (To ešte nehovorme o tom, že sa na majstrovstvá sveta dostali a ako sa popasovali s Brazíilou.)

Klopp bol pre nich niekým podobným. Podľa mňa ich nejako upokojil, povzbudil a každý z nich sa nadýchal prachu starého Kopu. Duch Billa Shanklyho sa usmial a drsným hlasom im povedal. „Bolo to dobré. Poďme ďalej.“ Bojovnosť, viera, Anfield a energia Jurgena Kloppa. Toto zdolalo Barcelonu! Nič iné.

Byť fanúšikom Liverpoolu je v prvom rade o hodnotách, ktoré vytvára cesta od Stanleyho ulice po Anfield. A ono to je dosť dlhá cesta hore kopcom. Hlavne, keď oproti vám fúka vietor, ktorý vám div neotrhne hlavu.

Je to klub, ktorý v roku 1892 vznikol a na štadióne vznikali kamarátstva. Ľudia sa nepoznali, ale vďaka hráčom a tomu futbale sa dokázali kamarátiť. Nikdy spolu nešli na pivo, nestretli sa u nikoho doma. Mali jedinú spoločnú vec: Anfield!

Keď som bol malý hastroš, sledoval som každý týždeň Euroligy. S napätím som očakával, kedy prepnú na zostrihy anglickej ligy. Potom sa ukázal ten štadión na Anfielde a ja som sa tešil. Prišiel internet a začal som futbal streamovať po všetkých čertoch. Neviem sa dočkať, keď Reds nastúpia. Toto je vlastnosť, ktorá predchádzajúcim trénerom chýbala.

Reds skončili v tejto sezóne druhí. Za mňa ako fanúšika Liverpoolu je to veľký úspech. Uvidíme, čo v Lige majstrov. Chlapci, boli ste pre mňa úsmevom, ktorý málokto pochopí. Zároveň touto sezónou ste mi ukázali, že treba veriť.

Už dávno poznám odpoveď na otázku. Je nazoaj ťažké byť fanúšikom Liverpoolu? Pre mňa určite nie, pretože klub má svoje hodnoty. Čím viac fandím Liverpoolu, tým viac sa zaujímam o legendy klubu. Tento rok som sa začal zaujímať o Tommyho Smitha a o legendárneho brankára Tommyho Lawrenca. Vlani to bol napríklad Phil Thompson.

Anfield je miesto, ktoré z príbehov vytvára zázraky. Ja som rád ako fanúšik, že som si čítal o mnohých zázrakov. Spomeniem niektoré. December 1959, keď do mesta Beatles prišiel ďalší červený: ten, ktorý mal viac červených fanúšikov ako Mao Ce-tung. 1962, keď postúpili do najvyššej súťaže. 1977, keď jednu noc vybuchlo celé mesto za riekou Mersey. Hovorí sa tomu Rím 1977. V roku 1977 prišiel do Liverpoolu nejaký Škót zo Celticu. Nie je ničím výnimočný, hádam len tým, že sa dodnes stále usmieva. (Skromne sa zastanem názorom niektorých fanúšikov, že je to snáď jeden z najlepších hráčov, aký v Reds hrali. Šikovný Kenny Dalglish.)

Související obrázek

Ja som rád, že som zažil obdobie zázrakov! Ten zápas proti Barcelone bol zázrakom! Bol to strašný deň, keď vám nič nefunguje. Ešte aj na pošte sú na vás sprostí! Šiel som si kúpiť pivo a potom to prišlo. Štyri góly, pri ktorých som sa cítil ako Colin Firth vo Futbalovej horúčke.

Ach áno, história Liverpoolu je bohatá na silné príbehy. Napadlo Vám niekedy postaviť Shanklyho dynastiu? Iste, mohli by sme ísť Shanklyho asistentami, s ktorými fajčil cigary a popíjal whisky. Potom by prišli mená hráčov ako Tommy Smith, Kevin Keeegan, Stevie Heighway (prvý tréner Stevena Gerrarda), neflašovaný úsmev Kennyho Dalglisha, prešiel by som Ianom Rushom, Robbiem Fowlerom, Stevom McManamanom (môj sprievodca), Samim Hypiom, Stevenom Gerrardom a došiel by som až k tým dnešným. Momentálne musím priznať, že už nepotrebujem postaviť skladačku dynastie Billa Shanklyho. Jurgen Klopp ju pomaličky začína obnovovať. Držím vám palce chlapci, ste na úžasnej ceste!

YNWA!

Odkazy:

Bill Shankly: http://www.shankly.com/Article/879

This is Anfield: https://static.standard.co.uk/s3fs-public/thumbnails/image/2018/12/11/17/thisisanfield1112a.jpg?w968

Dalglishov gól: https://www.lfchistory.net/SeasonArchive/Game/1530

50 ľudí: https://www.liverpoolfc.com/news/125/303829-50-men-who-made-liverpool-fc

Obrázok Steva McManamana: https://i2-prod.liverpoolecho.co.uk/incoming/article4731392.ece/ALTERNATES/s615b/McManaman-1995-final.jpg

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.