Blog: Liga bohatých pre bohatých. Čaro futbalu je ale preč už dávnejšie

Ak pred ohlásením ESL mal niekto pocit, že futbal aktuálne prestal byť športom ideálov, a tým, čo spája, že nadobro stratil dušu, tak tu je pár riadkov, ktoré to negujú.

Podcast #10: European Soccer/Super League. Jaymz a kwop mudrujú o 100 600

TOP aktualita ostatných hodín znie – Dvanásť top klubov z Európy ohlásilo vznik novej súťaže (European Super League). Ešte odtajní už dohodnutú trojicu a pridá k sebe päticu vyvolených (že vraj na základe výsledkov v národných ligách) a Here we go! Od 2022/23 by sme sa tak mali pozerať na elitnú ligu plnú elitných hráčov a nehoráznych zárobkov.

Niet miesta pre chudobných. Bohatí vrátane LFC zakladajú novú ligu

Slzy bokom, toto je realita

Už sme na to dávno zabudli, ale keď Manchester United v 80. rokoch minulého storočia prišiel s plánom komercionalizácie (polopatisticky povedané nalial do klubu rádovo viac prachov) futbalu, pričom sa myšlienka veľmi rýchlo rozmohla aj do iných športov, resp. celkovo šport ako taký, nebol z toho taký poprask, ako je tomu teraz -na sklonku novej éry futbalu olemovanej elitárskou súťažou nesúcou názov European Super League.

Aby som bol férový, treba povedať, že keby tak pred vyše 30 rokmi nespravil Man Utd, spraví tak niekto iný. Z pozície fanúšika Liverpoolu poviem, že pokojne aj Liverpool. A možno by sme na prvý titul v Premier League, resp. na ligový primát nemuseli čakať od roku 1990.

V tom čase bol futbal ešte plný snílkov a veľkých ideálov prevažne o chlapskej hre gentlemanov. Na Old Trafforde si ale vizionársky uvedomili celosvetovú stúpajúcu popularitu futbalu, a tak ako true businessmen nasypali do klubu, resp. do futbalu, čo šlo v tej dobe ruka v ruke, na tú dobu poriadne tučný balík. Dnes by sa pri pohľade naň napr. elitný agent Mino Raiola len pousmial s dovetkom, že za drobné on predsa nepracuje.

Situácia sa teda začiatkom 90. rokov 20. storočia zmenila. Keď si ale niekto pozrie čísla, tak sa mu môže zdať, že sa nestalo v nejakom supermarkantnom rozmere, veď prvý miliónový transfer sa zrealizoval už v 1971, kedy Talian Savoldi prestúpil z Bologne do Neapola a v čase realizácie zámeru tímu z Old Traffordu sme už mali za sebou 5-miliónový transfer Maradonu do Neapola, 6-miliónový Gullitov do milánskeho AC a Roberto Baggio už podpísal za 8 mil. milánskemu AC. Klubu zo severovýchodu Anglicka, klubu, pri ktorom mene sa mnohým fans LFC dvíha žlč, sa ale podarilo navýšiť celkové náklady. Od tohto momentu postupne neboli drahé len samotné prestupy, ale aj čiastky vynaložené na platy hráčov, gáže pre ich agentov. A to sa, samozrejme, veľmi skoro odzrkadlilo aj na (neustále) stúpajúcej cene lístkov, suvenírov, TV balíkov a pod.

Giuseppe Savodli (vľavo) je prvým futbalistom v histórii, za ktorého klub zaplatil vyše milión eur. (foto: Gogle)

Ako všetko, aj šport rastie. A rastie aj podiel prachov ňom

V praxi začali futbalisti zarábať – nie ešte tak, aby si mohli kupovať paláce a lietadlá, ale tak, aby sa z futbalu stalo naozaj slušné živobytie. Na začiatku dekády predeľujúcej miléniá tu už máme hráčske platy na úrovni 5-tisíc libier týždenne a k tomu tučné prestupové bonusy, ktoré už vedeli urobiť rozdiel. A tak sa z hráčov, ktorí ešte pred časom ako bosí chlapci behali za domom po parku, aby naháňali loptu a snívali svoj sen, stali tí, čo už nemuseli pri návšteve obchodov a reštaurácií pozerať na to, či to či ono stojí 100 alebo 1000 libier.

Ak vtedy ten, čo kosil trávnik zarábal libru na hodinu, zrazu mal 5, priazni okolností sa potešila aj kuchárka, chlapík čo vešal siete, „kriedoval“ čiary i teta, čo prala dresy.

V roku 2000 sa to celé ešte výraznejšie posunulo. Real Madrid prišiel s megalomanským projektom nazvaným Los Galáctico, a tak tak sa prestupová čiastka za jednotlivca najprv vyšplhala na 35 miliónov, aby bola o krátky čas v pohode prekonaná.

Futbalisti si už žili ako králi, výrazne výhodnejšie zmluvy sa už dostávali aj tinedžerským talentom.

Nezobralo to veľa a do futbalových klubov sa rozhodli investovať zbohatlícke kráľovské rodiny z Arabského polostrova, aby dali aktuálnu kúpnu i športovú silu značkám ako sú napr. Man City či PSG.

Dnes je najdrahším prestupom futbalovej histórie Neymarov z roku 2017, kedy šiel za 198 miliónov z Barcelony práve do PSG.

Brazílčan Neymar z Paris Saint-Germain je najdrahším prestupom vo futbale vôbec. (foto: goal.com)

Aktuálne (teda prakticky už pred pár mesiacmi) si elitné európske kluby, ktoré vlastnia ľudia radi rozdeľujúci svet na elitársky a ten druhý, dopriavajú ďalšiu éru futbalovej reality. Reality, kde za značkou European Super League stojí myšlienka rozdeľovania futbalového sveta. A to sme si ešte donedávna mohli viacerí myslieť, že futbal spája dva svety. Spája bohatých a chudobných. Omyl.

Nebudem za múdreho keď poviem, že elity sú elitami preto, lebo ich charakteristickým znakom je vyčleňovať sa od plebsu. A, samozrejme, zarábať stále viac a viac.

Pri súčasnom zložení štruktúry European Super League, kde je prezidentom Florentino Pérez a viceprezidentami multimilionári z USA Glatzer, Henry a Kroenke + Talian Agnelli, je potom zrejmé, že sa nedá v prvom rade hovoriť o snahe posunúť futbal na iný – lepší level. Ide len o čo najvyšší ekonomický výtlak.

Niet miesta pre chudobných. Bohatí vrátane LFC zakladajú novú ligu

Hrať uzavretú ligu s tými istými? Hmm

Mnohí sa nápadu ESL istotne potešia. Lebo vychádzať z myšlienky, že o trofeje by mali hrať len najlepší, je v zásade správny postoj.

Na druhej strane ale boli v rámci európskych pohárových súťaží zápasy tímov najvyššieho rangu ak nie raritou, tak nie zasa až tak každotýždňovou záležitosťou. Pri ESL sa nám teda stane, že každé kolo zápasového programu bude obsahovať nie 1 či 2 vysoko prestížne šlágre, ale hneď 10.

Čo to potom urobí so súťaživosťou? Nezovšednie samotná konfrontácia? Nevrhne sa na dnes predsa len vysoko hodnotené duely naj tímov istý tieň nezáujmu?

A čo menšie tímy, ktoré si s dvadsiatkou elitných tímov už v pohárovej Európe (možno raz a navždy) nezahrajú: Ako to bude s ich motiváciou? A čo motivácia ich hráčov? Plus kto z TOP talentov bude chcieť ísť do tímu, ktorý nie účastníkom ESL? Ako sa napr. tím, do ktorého nejaký šejk, ktorému doma v 100-izbovej rezidencii tečie z každého kohútiku ropa, resp., ktorý naleje stovky miliónov do ESL do súťaže dostane? Ak vďaka predraženej vstupenke, tak potom ako dlho bude „registračný“ proces, či proces vstupu trvať? A ako na to zareagujú, čo sa histórie týka, poprední účastníci ESL, resp. aký bude ich postoj, keď sa do súťaže bude hlásiť napr. Družstevník Hontianske Nemce, ktorý síce bude mať/ má prachy, ale prestíž a históriu žiadnu?

Ako sa k novej situácii postaví FIFA a UEFA? Aj keď predpokladať, že hráči z tímov novej elitárskej súťaže nebudú môcť reprezentovať svoje krajiny, je holý nezmysel. V emóciách sa ale dá vysloviť čokoľvek, to sme si každý opakovane zažili.

Čo bude s Ligou majstrov? A vydrží Európska liga na futbalovej mape? Aká bude „finančná“ sila UEFA, keď aktuálne prišla o celý rad tímov zo škatule najatraktívnejšie celky sveta? Ako to bude s domácimi súťažami, kedy účastníkom ESL bude úplne jedno, či skončia druhí alebo trinásti, keďže v UEFA organizovaných súťažiach sa objavovať nebudú? Ako zareagujú fans na to, keď v boji o 3. priečku v Premier League v poslednom kole pustíme duel Crystal Palace bojujúcemu o európsku miestenku?

A rozmýšľajú vôbec bohatí autori myšlienky elitárskej súťaže takto?

Ďalej, čo na to vlády? Lebo ak sa to na prvý pohľad nezdá, tak futbal má vysoký presah aj do politiky.

Jürgen Klopp. (foto: Twitter)

Liverpoolske otázky sú pochopiteľne nezodpovedané

Otázok je viac než dosť, jednou je aj to, čo spraví s pohľadom na vec u takého Kloppa. Ten sa v 2019, keď tento nápad prišiel, vyjadril, že je proti. Čo je aj odpoveď na dotaz, prečo doposiaľ nepôsobil napr. v Reale, Barcelone, PSG, Man City a pod. Nie je potom tento krok začiatkom jeho konca pri rieke Mersey?

Ozaj, a čo Liverpool? Stal sa týmto definitívne „not for people“ klubom?

Ak je ale v počiatočnej fáze celého nápadu ESL niečo z pohľadu LFC zrejmé, tak to, že Henrymu definitívne ide len a len o zisk. K tomu potom ešte otázka, či v momente, kedy má/bude mať klub v elitárskej lige, vytiahne z vrecka aj desiatky až stovky miliónov na káder plný hviezdnych a predražených futbalistov, čo doposiaľ v jeho prípade nie je úplne na programe dňa. Moment navýšenia ťažkých zápasov tu teda je a je zrejmý, počíta ale niekto aj s tým, že to bude pre futbalistov o dosť ťažšia profi realita ako doposiaľ? Že príde väčší tlak?

Dodám ešte, že smer vyšší zárobok bude tlak aj na výrazne širšie kádre na spôsob Man City, ktoré, samozrejme, nebudú uprednostňovať kvantitu pred kvalitou. A kvalita pochopiteľne niečo stojí. V ESL rozhodne nemálo.

No a na záver posledná vec do diskusie – boli by sme ako fans The Reds s tým ok, keby Liverpool v novej Superlige nefiguroval?

PS: úprimne, neviem, čo si o tomto celom mám myslieť. Viem ale, že ideály som stratil už veľmi dávno, takže len zoberiem novú elitársku ligu ako fakt. A od sledovania LFC ma s vysokou pravdepodobnosťou neodradí.