Výkriky do tmy: Nie tak nudná repríza finále Champions League

(píše johnysheek)

Je to už nejaký ten víkend, čo sa podujali moje prsty na púť klávesnicou s cieľom napísania blogu. Nedeľný zápas LFC so Spurs si však takúto odozvu zaslúži, lebo nielen že LFC hral po viacerých zápasoch opäť tak, ako ho všetci radi vidíme, ale podarilo sa mu v repríze finále presne to, čo sa v tom finále nepodarilo Spurs. Poďme však poporiadku.

Madridská nuda a anfieldská zábava

Liverpool si svojimi poslednými dvoma víťazstvami Ligy majstrov zaknihoval zápasy, ktoré sa do tých „naj“, a to ako jeden z najzaujímavejších, tak i jeden z najnudnejších finálových zápasov. Nechcem teraz rozoberať neskutočný obrat z roku 2005, ktorý LFC medzičasom prekonal už viackrát v posledných sezónach. Chcem však porovnať finálový zápas so Spurs s tým ligovým.

V Madride ako aj na Anfielde sa začal zápas veľmi podobne a prvý vážnejší útok patril Liverpoolu a hlavnú úlohu v ňom zohral Mané. Kým však v Madride sa mu podarilo vybojovať penaltu, ktorá naznačila vývoj celého zápasu, na Anfielde sa toto nepodarilo a s prispením kusu šťastia sa podarilo skórovať Tottenhamu.

Vzhľadom k tomu, že sa jedná o kvalitatívne dva podobné tímy, oba hrajúce o najvyššie priečky Premier League a bojujúce tiež v milionárskej Lige majstrov, očakával by sa podobný priebeh. Stalo sa však čosi (ne)čakané a zápas ukázal obrovské rozdiely medzi týmito dvoma tímami.

Sen skutočnosťou. LFC porazil Tot´ham a slávi triumf v Lige majstrov!!

Zápas, ktorý mohol byť ako cez zrkadlo

Liverpool hrá v posledných sezónach krásny, rýchly, zaujímavý futbal. I z toho dôvodu sa očakávalo veľmi zaujímavé finále Ligy majstrov, a tak väčšina (neliverpoolskych) divákov nebola nadšená nudou, ktorú ten zápas priniesol. Vina sa však nedá pripisovať severoanglickému tímu, ktorý hral to, čo potreboval vzhľadom k vývoju zápasu a nebol dôvod sa hnať dopredu. Tu sa však mala ukázať sila londýnskeho celku, ktorý musel dobiehať stratu jedného gólu a teda potreboval útočiť a skórovať. To sa mu však vôbec nedarilo, ba práve naopak, jednu z prvých nebezpečnejších striel priniesla až posledná štvrtina zápasu. A síce ich následne prišlo viac, nakoniec to bol Liverpool, kto si víťazstvo nielen postrážil, ale aj poistil.

Na Anfielde sa začal písať rovnaký scenár, akurát že tentokrát si aktéri role vymenili a ten, kto sa dostal na koňa boli „kohúti“, a teda útočiť, dobýjať a snažiť sa vyrovnať musel Liverpool. A túto zmenu bolo poznať, v šanciach, strelách, ohrozeniach bránky a hlavne v zákrokoch brankára.

To, čo sa nedarilo Spurs, a teda prekonávať napádanie hráčmi súpera, prekonávanie 2-3 násobného obranného valu a vytváranie si nebezpečných príležitostí, sa Liverpoolu darilo až veľmi jednoducho a Gazzaniga v bránke súpera čaroval. Chytil viacero nebezpečných striel, ktoré smrdeli gólom a bolo to len vďaka nemu, že šiel Tot´ham do kabín stále vo vedení.

Paulo Gazzaniga

Rozdielový polčas

Do druhého polčasu na Anfielde nastúpili oba tímy tam, kde skončili v prvom. Tottenham sa brániaci pred vlastnou 16-kou a LFC si vytvárajúci ďalšie a ďalšie šance. Najprv sa podarilo opäť Sonovi prejsť okolo všetkých, vrátane Alissona, avšak podobne ako na začiatku zápasu opečiatkoval len bránkovú žrď, pričom na šťastie LFC tam tentokrát nebol nik, kto by to dokopol.

Následne potom Wijnaldum najprv nevystrelil, aby neskôr len hlavičkoval do brankára, až prišla veľká chvíľa liverpoolskeho kapitána a jeho vyrovnávajúci gól, dokonca slabšou nohou. A síce tlak na chvíľu poľavil, úplne neustal a z neho, nevynechajúc žiaden súboj, vybojoval Mané penaltu, ktorú Salah bez problémov premenil. Liverpoolu sa teda podarilo to, čo sa nepodarilo Tottenhamu, pričom zostavy boli veľmi podobné, zápasy v relatívne krátkom časovom slede za sebou.

Jordan Henderson (vľavo) a Mohamed Salah (foto: Twitter)

Je toho však o niečo viac

Zaujímavosťou v anfieldskom zápase boli aj štandardné situácie, ktoré napriek vysokej obrane Liverpoole, primárnemu orientovaniu sa na vysoké napádanie a útočný futbal ukázali, čo ho robí silným. Bola to disciplinovanosť práve pri týchto situáciách „mŕtvej lopty“.

Základné (obranné) postavenie oboch tímov pri štandardke súpera bolo porovnateľné (všetci hráči v jednej línii), Londýnčania vybiehali z tohto postavenia (smerom k vlastnej bráne) o niečo skôr, ako došlo k zahratiu kopu, čo posúvaním ofsajdovej línie zároveň posúvalo útočiacich hráčov bližšie k bráne, zároveň do pokutového územia a nebezpečnejších možností. Na druhej strane Liverpool sa smerom k vlastnej bráne nepohol skôr, ako hráč zahrávajúci kop do lopty skutočne kopol, čo mimochodom následne viedlo k viacerým ofsajdom kohútov.

A potom jeden (ne)rozhodujúci faktor

V zostave LFC boli dvaja hráči, ktorí v dnešnom Liverpoole nie úplne každému voňajú. Jedným z nich je samozrejme Dejan „najlepší obranca na svete“ Lovren. Druhým zas Jordan „The Captain“ Henderson. Kým prvý menovaný zahral jeden zo svojich lepších zápasov a zdatne sekundoval vedľa neho hrajúcemu van Dijkovi. Druhý bol v zápase po jeho väčšinu tak trochu stratený, pohybujúci sa niekde medzi „ja tu vlastne nie som“ po „radšej mi neprihrajte, lebo to pokazím“. Napriek tomu mal zopár nebezpečných centrov, ktoré však poväčšine skončili u brankára či boli poľahky odvrátené, až prišla veľká chvíľa a vyrovnávajúci gól.

Poväčšine sa Henda snažím obhajovať, keďže je pravdou, že na rozdiel od Kloppa a jeho tímu my z vonku nevidíme, čo sa deje na tréningoch, aký je prístup hráčov, aké sú ich úlohy a čo sa od nich očakáva, a teda i čo vedie Kloppa k nasadeniu tých ktorých hráčov do základu. Na druhej strane je pravdou, že Henderson nie je hráč, ktorého vynechanie zo základu by viedlo k poklesu kvality či k zhoršeniu výkonu tímu, nech by ho nahradil ktokoľvek.

To som ešte nespomenul, že to bola práve jeho strata lopty v strede poľa, čo viedla ku gólu.

James Milner (vľavo) a Dejan Lovren.

Spurs ako TOP tím Premier League

Na záver snáď už len v stručnosti zhrnúť to zrejmé. Liverpool aktuálne hrá skutočne kvalitatívne niekde úplne inde, než ostatné tímy (najmä) Premier League. Je síce pravdou, že nie v každom zápase je absolútne dominantný a čo sa gólov týka, tá potencia tiež nie je tak veľká, ako napríklad pri Man City. Na druhej strane však po dlhých rokoch (vlastne prvýkrát v rámci Premier League) nestráca zbytočne body, ba práva naopak, berie plné počty zo všetkých, bez ohľadu na to ako pekne hrá.

Pridám ešte zopár čísiel.
Od januára išlo len o 6. zápas Premier League, kedy Liverpool prehrával. Za toto obdobie sa len jeden z tých zápasov zároveň neskončil výhrou Liverpoolu.
A čo sa týka štatistík zápasu:

LFC – Tottenham (v zátvorke štatistiky z finále LM)

držanie lopty: 68 vs 32 (39 vs 61)
strely/na bránu: 21/13 vs 11/4 (14/3 vs 16/8)
rohy: 8 vs 3 (9 vs 8)
ofsajdy: 0 vs 4 (2 vs 3)
prihrávky/úspešné: 627/523 vs 290/195 (270/167 vs 497/386)
nebezpečné útoky: 86 vs 22 (30 vs 51)

5
Leave a Reply

avatar
2 Comment threads
3 Thread replies
0 Followers
 
Most reacted comment
Hottest comment thread
4 Comment authors
keenokloppinhojohnysheekkwop Recent comment authors
  Subscribe  
newest oldest most voted
Notify of
keeno
keeno

johnysheek, dobre vedieť, že žiješ a dobre sa číta tvoj názor. Zatiaľ sa mi zápas nepodarilo vidieť /niekedy aj pracujem/ , takže čítam o ňom všade , kde pravidelne chodievam Reagujem preto,lebo na lfcway je tu opäť tvrdá kritika Hendersona, nehovorím, že neoprávnene, len je to taká zhoda náhod, že Crouch a Wright pri hodnotení zápasu vyzdvihujú prínos Hendersona. Liverpool 2-1 Tottenham: How ‚relentless‘ Reds found a way to win – again Second half – Henderson helps Liverpool turn things around Wright: „The question at half-time was whether Tottenham could keep going, and continue to work so hard to defend… Read more »

johnysheek
johnysheek

co sa Henda tyka, a spominal som to i trapymu, ja som bol vzdy (a stale som) taky ten naivny optimista, ze do frasa, ak hraci ako on ci kedysi lucas hravali, tak to malo asi svoj vyznam.. ale s vynimkou golu co sa tyka toho nedelenho zapasu tam hendo fakt nemal ziaden prinos.. vyslovene som sledoval fabinha, ako on hra ako dm a aj to bol velky rozdiel.. hendovi sa napriklad vycitalo, ze nahraval spaet obrancom… fabs robi to iste, avsak nie je to to iste.. fabs nenahrava na 2m, cim toho stopera dostava do uzkych… fabs si dokaze… Read more »

kloppinho
kloppinho

Medzi záložníkmi máme slabšiu konkurenciu. Je to hlavne tým že Ox a Keita nám kvôli zraneniam ešte neukázali čoho sú schopný, snáď teraz im to vydrží a pojdu pecky

keeno
keeno

Tak nejako ako si to opísal, iba na okraj , Fabinho proti Manchester united / myslím posledný zápas / hral nič.

Nebránim tým Hendersona, je to fakt.

Najhorší Fabinhoa zápas.

kwop

johnysheek, vitaj spat 😉 super citanie, fajn postrehy .. jeden ti ale poopravim – lovren ban dijkovi urcite vykonom nesekundoval … hral ako lovren, nastastie po tych X subojoch, co nezvladol, sme neinkasovali ..