Výkriky do tmy (2.): Je lepšie, ak trpí tréner za celý tím, alebo treba obmenu kádra?

Tentoraz píše johnysheek, jeden z našich pravidelných čitateľov. Ďalší z jeho blogov je triezvym pohľadom na LFC, pri ktorom dnes väčšina aj tak už stratila nervy.

Kto by to bol povedal na konci minulej sezóny, keď sme po zisku titulu prestali hrať krásny futbal a začali strácať body, že neprejde ani polka ďalšej a z milovaného Kloppa, ktorý za pár rokov pri kormidle dokázal postaviť na nohy klub zo stredu tabuľky a dostať ho opäť na výslnie, bude človek na odstrel? Prípadne, že aspoň mnohým príde v pohode uvažovať spôsobom, že Klopp sa zbalí a po prvom neúspechu odíde, lebo „veď už všetko dosiahol“.

Pre začiatok si treba uvedomiť, že kým sa Klopp v LFC dostal k titulom, prišli dve smolné finále, ktoré prehral i napriek tomu, že bol v oboch považovaný za favorita, minimálne za tým prezentujúci sa krajším futbalom.

Taktiež je treba dodať, že veľkosť človeka sa nemeria počtom titulov, ale tým, ako sa postaví k výzvam, ktoré pred neho postaví život, ako sa s nimi popasuje či sa vzdá.

Mimochodom, taký pohľad do dávnejšej histórie – Bill Shankly dostal LFC z 2. ligy do prvej a následne s nimi získal 3 tituly. Za 15 rokov z toho postup a 2 tituly boli v prvých 4 rokoch a ďalší titul prišiel po ďalších 10. Pričom v rovnakom rozostupe to bolo aj s 2 víťazstvami v FA Cupe.

Je teda na mieste po jednej zlej sérii lámať palicu?

Jürgen Klopp. (foto: Twitter)

Prekliaty január

Liverpool ešte od čias Beníteza vždy kríval na začiatku jari. Priznám sa, že som nikdy nepochopil, ako dokáže niektorý tím chytiť krízu stoj čo stoj v jednej časti sezóny. A toto sa v podstate nezmenilo za žiadneho z ďalších manažérov. Klopp síce nebol výnimka, ale tu sa to dalo pochopiť už aj racionálne. Berúc do úvahy jeho spôsob fungovania, nastavenie hráčov a spôsob hry.

Klopp hrá veľmi fyzicky náročný futbal, ktorý potrebuje veľmi kvalitnú predsezónnu prípravu, po strane kondičky ako i získania staminy a odolnosti v zápasoch. Zároveň i z tohto dôvodu vždy potreboval, aby jeho tímy mali voľno v strede sezóny, na oddych, na zregenerovanie, a to ako fyzických, tak hlavne psychických síl. Toto mu však anglická liga neponúka. A tak je tu jedna z výziev, alebo tiež dôvodov, prečo odísť.

Pochopiť prečo LFC strácal v minulých sezónach v tomto období sa dá spojiť s FA Cupom, s finálnymi kolami Ligového pohára. To však v tejto sezóne nie je relevantné. To čo je relevantné je únava a postupne sa zastavujúci stroj s názvom LIVEPOOL FC.

LFC minulé sezóny valcoval všetko čo sa dalo. Nikdy nezabudnem, že v zápase s Watfordom, v ktorom výkon LFC nebol nič moc a prehrávali sme cca 30 minút pred koncom 1:0 bol kurz na výhru LFC v okolí 1,5. Kurz Watfordu sa v tom čas blížil k 3. Proste v minulých sezónach a najmä tej poslednej, ak LFC prehrával pár minut pred koncom, nikto si nepripúšťal, že by prehral. A remízu len ako následok veľkej smoly. LFC šiel ako hodinky.

Po zisku titulu sa však toto naštrbilo. Po nulovej predsezónnej príprave sa to neobnovilo a po postupných zraneniach Alissona, van Dijka, J. Gomeza, Matipa, výpadku Alexandra-Arnolda sa „nemecky vedený stroj na víťazstvá“ začal zasekávať.

Jürgen Klopp. (foto: Twitter)

Čo sa stalo

Ak sme teda v minulej sezóne často ťažili aj z toho, že väčšina súperov si prehrala zápasy už pred začiatočným hvizdom „lebo LFC“, tak v tejto sezóne sa karta obrátila a psychika tímov nastupujúcich proti nám sa dvíhala. Liverpool už prestal byť tou hrozbou, nedarilo sa mu. A kým ešte zo začiatku sezóny zbieral body a dokázal súperov zlikvidovať, s narastajúcim časom táto dominancia upadala.

Kde sa to dá vidieť? Práve v zápase s „líškami“. Leicester nebol LFC vyrovnaný súper. Za celý zápas do 80. minúty mali len asi 2-3 šance, všetko výlučne z rýchlych protiútokov po nákopoch na svojich útočiacich hráčov. LFC mal síce opäť málo striel na bránu, ale svojho súpera zavrel pred vlastnou 16kou a v podstate ich k ničomu nepúšťal. Ak i loptu domáci odkopli, relatívne rýchlo bola na kopačkách červených, ktorí nanovo roztáčali svoje (nanešťastie nekonečné) bago.

Prišiel však jeden moment. Viac menej nešťastný a domáci zacítili svoju šancu a hrýzli a nakoniec zvíťazili. Kým v uplynulých sezónach by ani prípadný vyrovnávajúci gól neposadil domácich na koňa, tak v tejto sa im to nielenže stalo, ale i LFC odišli psychicky. Po druhom góle to už bolo vidieť aj na pohybe a bezradnosti hráčov.

Proste sa nedarí. A dôvodom nie je len zlá hra. Kvalita a dominancia v zápasoch je stále väčšinou na strane LFC. Ale psychika súperov a psychická pohoda v tíme je úplne iný príbeh.

LFC prehral v Leicestri. Alissonova tragikomédia pokračuje

Únava či strata kvality

Donedávna som vídaval meme o tom, ako je Salah jednosezónny, dvojsezónny, trojsezónny objav, podčiarkujúci kvalitu, ktorá sa v tomto hráčovi nachádza. Mané nie je o nič horší. Za tých pár mesiacov sa nezmenili. Za tých pár rokov v LFC šli kvalitatívne iba hore. Zápasy však vyhráva tím a nie jednotlivci a tento tím má aktuálne priveľa dier v trupe, aby dokázal plávať rovnakou rýchlosťou a neohrozene.

Ako som už spomínal, je to nedostatočná predsezónna príprava.

Určite s tým súvisí aj nemožnosť Kloppa doplniť tím na niektorých postoch. Môžeme sa len domnievať, či je to kvôli Henrymu, či kvôli FSG, alebo to bola voľba Kloppa, ktorý „odmieta“ robiť futbal pri stámiliónových prestupových čiastkach.

Nemenej podstatné sú zranenia kľúčových hráčov, z toho prameniace posuny na postoch a naštrbenie a vyosenie celej zostavy.

Na theathletic.com nedávno rozoberali spôsob hry Alexandra-Arnolda s a bez van Dijka. Vyšlo z toho, že mnohé z prihrávok, ktoré šli na TAA v tejto sezóne nedostáva, lebo žiaden z doterajších alternujúcich stopérov nehrá ako van Dijk.

Zároveň poukazovali aj na skutočnosť, že kým v minulých sezónach najmä J. Henderson často zaskakoval na pravého beka pri ofenzívnych výletoch TAA, prípadne postavením Fabinha sa posúval pravý stopér viac do strany, tak v tejto sezóne sa TAA drží viac vzadu. Z toho pramení aj typ prihrávok, ktoré posiela. Ide zväčša o dlhé nákopy na útočníkov zo zadnejších pozícií ako tomu bolo po minulé sezóny. A tak prichádza štatistika, že Alexander-Arnold odohral v zápase s LCFC vyše 100 prihrávok, z ktorých až polovica skončila u súpera. Že dokonca priemer v tejto sezóne má zhruba na úrovni tretiny stratených prihrávok, resp. darovaných lôpt súperovi.

Proste, síce sa stále snaží robiť to isté, čo v minulej sezóne, tých 5 – 10 metrov, o ktoré bol vždy viac vpredu, robí obrovský rozdiel. Robí z jeho centrov menej nebezpečné.

A toto je len TAA. Zmenou postavenia, umiestnením hráčov mimo svoj post, sa ovplyvnil celý tím. A hoci tá kvalita tam stále je, rozhodujú maličkosti.

Trent Alexander-Arnold (v červenom) prechádza cez Rema Freulera v dueli D-skupiny Ligy majstrov Atalanta – LFC na Stadio di Bergamo. (foto: Twitter/Propaganda)

Stopér nás nezachráni

Nedávno sme mali neslávnu sériu 80 striel, z toho ani jeden gól. Či dokonca zápasy bez strely na bránu. Napriek tomu sa LFC drží v štatistik striel či ich premieňania na čele tímov Premier League. Čosi neskutočné.

Je to na počudovanie, ale napriek nárekom nad Firminom a jeho „neforme“, ktorú opäť podčiarkol svojou genialitou pri góle „líškam“, je problémom LFC spomínané vyosenie, a teda chýbajúci… defenzívny záložník.

Áno, po nárekoch, keď Mascherana a Xabiho Alonsa nahradil Lucas Leiva, sme v osobe Fabinha (a na prekvapenie všetkých aj J. Hendersona), mali konečne kvalitného defenzívneho stredopoliara, ktorý držal našu defenzívnu hru a dovoľoval útočiacim hráčom robiť si zo súperov „dobrý deň“.

V tejto sezóne sa však toto zmenilo. Posun Fabinha na stopéra a chýbajúci Henderson, či následne hrajúci tiež na stopérovi túto pozíciu zmenil. Wijnadum ani Thiago nie sú typickí defenzívni hráči, i keď dokážu hrať z hĺbky poľa. Potrebujú však mať za sebou niekoho ďalšieho, mať väčšiu voľnosť. To aktuálne nemajú.

Zároveň to ovplyvňuje celú zálohu a s ňou aj útok. Tie posuny sú možno minimálne, ale ako som spomínal vyššie pri Trentovi, i tých pár metrov je veľký rozdiel znamenajúci 3 asistencie vs 7 asistencií za pol sezóny, o ďalších nebezpečných príležitostiach ani nehovoriac.

Fabinho odchádza v dueli s Mydtjyllandom (2:0) pre zranenie zadného stehenného svalu z trávnika už v 30. minúte duelu. (foto: liverpoolfc.com)

Titul, Liga majstrov či prepadák?

Po poslednej prehre sa i Klopp vyjadril, že na obhajobu to už asi nevidí. Sny a teórie to síce ešte pripúšťajú, ale triezvy pohľad berúci do úvahy dlhodobé chýbanie stopérov, znamená, že LFC ani náhodou nezíska plný počet zo zostávajúcich ligových zápasov. Bez ohľadu na to, akí súperi nás ešte čakajú.

Na druhej strane však každá kríza raz končí a musel by v tom „red devil“ byť, aby to pri LFC trvalo pol rok. Klopp je dosť skúsený manažér, aby si uvedomil, čo sa deje a prispôsobil k tomu tím či jeho taktiku. Aj keď bude nedokonalá a pripravená na rýchlo v priebehu sezóny.

Liga majstrov by však mala byť stále reálnym cieľom. Viaceré tímy v aktuálnej prvej štvorke nie sú lepšie a ani výsledkovo sa im nedarí viac ako LFC. Výnimkou je snáď len manchesterské City. Preto uhrať dosť bodov na kvalifikáciu do Champions League by problém byť nemusel.

Otázkou zostáva, či a koľko. Lebo v takom prípade by LFC musel vyhrávať zápasy ako v Leicesteri – kde celý zápas dominuje.

Leto , prestupy, nie sú money

Však bez ohľadu na to, či sa podarí Liga majstrov alebo nie, v lete budú potrebné investície. Možno nie práve do 50+ miliónových hráčov, veď aj Robertson prišiel za málo, ale okrem väčšej konkurencie, samozrejme i kvality, je potrebné, aby Klopp konečne počítal aj s tým, že hrať o top pozície v Premier League nie je to isté ako v Bundeslige a že 15 hráčov na to skutočne nestačí.

Mať všetky pozície zdvojené, pri hraní 4 súťaží počas sezóny, aj s ohľadom na možné zranenia, ktoré sa naplno prejavili v tejto sezóne, je nutnosť. To už nehovoríme o tom, že každým rokom nám hráči starnú, ich „materiál“ sa unavuje, a teda čo dávali pred 2-3 rokmi s prstom v nose, už ďalšiu sezónu tak ľahko ísť nemusí.

A taktiež by asi bolo vhodné prísť aj s niečím novým, prekvapivým, aby nás súperi nemali prečítaných. Lebo potom sa ľahko stáva, že si tímy zospodu tabuľky obsadia 3-4 našich kľúčových hráčov a z 99% držania lopty je v najlepšom prípade iba roh. Strely spoza 16-ky by vôbec neboli od veci.

Ale samozrejme, návrat van Dijka, J. Gomeza, Jotu bude ako „nové nákupy“, takže bude treba kúpiť už len asi 3-4 hráčov.

PS: Nekupovali sme pred sezónou aj nejakého Gréka? 🙂

autor: Johny Sheek