Jeden z najpopulárnejších hráčov LFC posledných rokov po čase prehovoril. Daniel Agger spomína na liverpoolske časy.
Prvá vec, ktorú si Daniel Agger pamätá je, že nevedel ovládať svoje telo. Necítil žiadnu bolesť, napriek tomu len ležal a triasol sa. Bolo to 8.3. 2015, v ten deň o čosi skôr z pozície kapitána viedol Bröndby do derby proti mestskému rivalovi FC Kodaň. V zápase ale odohral len 29 minút, potom musel pre zdravotné problémy z trávnika. V útrobách štadióna následne skolaboval.
Tento duel nikdy nemal hrať. Týždeň pred ním sa ľahko zranil, už ako toľkokrát v kariére. Zobral predpísanú dávku protizápalových liekov, jeho telo malo dosť. V máji 2016 prišlo radikálne rozhodnutie. Po dvoch rokoch zdravotných patálií uprednostnil zdravie a s profi kariérou futbalistu skončil.
Agger hral za Liverpool v rokoch 2006 až 2014, pri rieku Mersey ho dotiahol Rafael Benítez práve z Bröndby. Dovedna za oba kluby a reprezentáciu nastúpil na 384 zápasov, červený dres The Reds si súťažne obliekol 232x. Roky mal problémy s bolesťami chrbta, tie ho limitovali pri snahe navýšiť svoj sezónny zápasový prídel. Boli roky, kedy kvôli zdraviu odohral len 70% stretnutí.
Hlavným problémom populárneho Daggera bola hypermobilita, teda pretrvávajúce problémy s kĺbmi. Do toho sa v roku 2007 pridali peripetie s chrbticou a potom sa to už viezlo. V 2008 spadol v Thajsku, vyskočila mu platnička, bolesť sa preniesla do kolien i samotných nôh. Na rad prišlo protizápalové lieky, ktoré sa používajú na liečbu reumatizmu. Ich branie ale z dlhodobého hľadisko pôsobilo na jeho zdravie neblaho.
„Zobral som tých liekov počas kariéry priveľa,“ povedal samotný Danny v rozhovore pre Jyllands-Posten. „Vedel som, že zaberali, boli účinné, ale napokon som s nimi musel skoncovať. Nič som ale nimi nezískaval (výkonnostne, pozn.), dúfam len, že ostatní športovci to robia tiež. Mohlo to byť, že ostatní berú o jednu či dve tabletky menej.“
Dánsky obranca sa napokon predsa len rozhodol, že s kariérou profesionálneho futbalistu skoncuje. Lieky už brať nemohol, vyššie spomenutý kolaps bol dostatočnou výzvou, navyše začal počúvať svoju manželku Sofie. „Opakovane mi hovorila, aby som s futbalom skončil, lebo mi zranenia a lieky ničia zdravie, ale bolo to ako jedným uchom dnu a druhým von. Napokon som sa ale rozhodol skončiť a Sofie bola veľmi šťastná.“
Agger hrával v Liverpoole pod tromi manažérmi. Benítez ho do klubu priviedol, Hodgson a Rodgers ho v ňom „prebrali“. Názory 31-ročného ex-stopéra na všetkých troch sú rozhodne zaujímavé.
Rafael Benítez a Daniel Agger
„Bezpochyby to bol najlepší taktik, pod akým som hral. Pokojne mohol zmeniť taktiku tri či štyrikrát za zápas. Trénovali sme viacero odlišných herných systémov. Pamätám si, ako sme prehrávali s Barcelonou 0:1 na Camp Nou. Niektorí z nás hráčov začali panikáriť, ale Benítez nie. Zostal pokojný, spoza čiary nám vravel, aby sme boli v kľude, aby sme hrali to, na čom sme dohodnutí. A napokon sme vyhrali 2:1.“
„David Moyes sa ma po zápase, v ktorom ma sledoval, spýtal, či by sa mohol stretnúť so mnou a mojimi rodičmi. Čakali sme na neho spoločne s mojim agentom Perom Steffensenom, ktorému zazvonil telefón, a tak sme sa dozvedeli, že manažér Evertonu sa rozhodol odísť, aby stihol let. Rozhodol sa tak, pretože si myslel, že sa na Premier League nehodím. O pár mesiacov na to som prestúpil do Liverpoolu.“
„Tieto pocity je v oboch prípadoch veľmi ťažké opísať. Nemôžete na to nájsť správne slová, ale môžete to zažiť, zobrať si z toho skúsenosť, Mať pred sebou tak veľa ľudí, ktorí vynaložili množstvo financií na cestovanie, na to, aby mohli zápas vidieť, je ako nejaká obeta a ja som o tom veľa premýšľal.“
„Kompletne som stratil túžbu pracovať, pretože cez jeho tréningové jednotky sa bolo veľmi ťažko dostať. Nešlo ale o to, že by boli príliš fyzicky náročné, vyčerpávala ma psychická stránka veci. Stále sme trénovali jedným a tým istým spôsobom dookola. Deň po dni.“
„Často sa stávalo, že som spoločne s Martinom Škrtelom musel čeliť osmičke útočiacich hráčov, aby sa Fernandovi Torresovi prinavrátilo sebavedomie. Ja a Škrtel sme mali naozaj náročné tréningy, nabehať toľko kilometrov naozaj nebolo nijako inšpirujúce.“
Brendan Rodgers podáva ruku Danielovi Aggerovi
Agger si myslí, že jeho vzťah so Severným Írom sa pokazil 21.9. 2013, kedy hral napriek tomu, že bol zranený a navyše mohol za gól, ktorí The Saints dali.
„Po zápase sa so mnou vôbec nebavil. Niečo sa pokazilo. Bol som prvý, kto priznal, že ten gól, bola moja chyba. Ospravedlnil som sa, jeden z fyzioterapeutov ale povedal, že to nemusím robiť ďalších 50x. Sám som pred zápasom hovoril, že som pripravený, ale hral som aj napriek tomu, že som nebol úplne fit. Počas duelu to nebolo voľne vidieť, ale práve toto bol zápas, v ktorom som za svojím hráčom nestíhal.“
„Možno mal Rodgers pocit, že nie som dostatočne dobrý a Mamadou Sakho, Kolo Touré a Martin Škrtel sú lepší. Je to fér, pretože najdôležitejšou vecou bolo, že LFC víťazil a pre mňa je to takisto tá najdôležitejšia vec. Lenže za 42 dní som sa stal z prvej voľby na stopéra a pozície nového vice-lapitána stredným obrancom číslo 4. A tak som o tom začal premýšľať.“
Veci sa pomohli po rozhovore Aggera s Rodgersom vo februári 2014, cez prestávku duelu so Swansea. Rodgers kritizoval Aggera so Škrtelom za to, že Bonymu dávali až priveľa priestoru.
„Každý bol ticho, tak som sa postavil a povedal, že ako nás môže kritizovať, keď len robíme to, na čo nás celý týždeň na tréningoch pripravoval. Rodgers sa pozrel na mňa a povedal: ´Hocijako´. Po dvanástich minútach druhého polčasu ma vystriedal.“
You must be logged in to post a comment Login