Pohľad obyčajného fanúšika na to, čo LFC ponúkol a veľmi často neponúkol. Trochu vážne a občas ľahkovážne. A nie vždy o tom, čo je nosnou témou daného týždňa.

Nedeľa (24.5. 2015) bude dňom veľkého lúčenia. Na Britannia Stadium dá súťažné zbohom (ak sa nič nepredpokladané neprihodí) veľká klubová ikona. Steven Gerrard sa po konci ročníka sťahuje za „veľkú mláku“ a po dlhých rokoch opúšťa materský klub.

O kariére od 30. mája 35-ročného záložníka toho bolo v predošlých dňoch a týždňoch napísané azda všetko. A nie vždy len v tom pozitívnom zmysle. Najmä neprajníci porovnávali kapitána LFC s inými skvelými hráčmi Premier League svojej doby a snažili sa trochu znevážiť to, čo dokázal.

Áno, je pravda, že Paul Scholes, Ryan Giggs či Frank Lampard toho v klubovom futbale dosiahli viac. Ich osobné vitríny zdobí väčší počet medailí, titulov a trofejí. Lenže v porovnaní s Gerrardom je tu jeden markantný rozdiel - oni všetky úspechy dosiahli v tímoch, ktoré patrili a patria medzi špičku Premier League i Európy.

Práve v tom je čaro Stevena Gerrarda, ktorý uprednostnil srdce pred slávou. Pred desiatimi rokmi sa okolo jeho mena šírili poplašné správy o odchode do Chelsea. Nechýbalo veľa, aby na seba napokon modrý naozaj obliekol. Presvedčil ho až pohľad na fanúšikov páliacich tričko s jeho číslom a menom...

Sám Steven priznal, že zmietol zo stola lákavé ponuky od Realu Madrid, klubu, ktorého jediným cieľom je vyhrávať všetko, čo sa dá. Ktovie, či niekedy svoj negatívny postoj k odchodu z Anfieldu i neľutoval.

V Chelsea či Reale by toho dosiahol oveľa viac. V obkolesení kvalitnejších spoluhráčov by bola cesta k úspechom a triumfom oveľa jednoduchšia. Presne tak, ako cesta vyššie spomínaných hráčov. Oni mali prísun triumfov prakticky zaistený, keďže Man Utd i Chealsea boli v posledných desiatich rokoch (v prípade United oveľa dlhšie) na neporovnateľne vyššej úrovni.

Kým Liverpool už viac ako dvadsať rokov len spomína na slávu z časov dávno minulých, Blues i Devils žili pre prítomnosť. Lenže ani to liverpoolsku osmičku nepresvedčilo, aby dal zbohom Anfieldu a vydal sa počas najlepších rokov kariéry loviť vysnívané poháre.

Takých hráčov po ihriskách veľa nebehalo, nebehá a rozhodne behať nebude. Spomínam si trebárs na dve mená z rímskeho AS – Francesco Totti a Daniele De Rossi. O ich služby sa v minulosti hlásili popredné kluby, no obaja sa rozhodli zasvätiť kariéru klubu z „Večného mesta“, čím sa síce pripravili o triumfy v lige či na európskej scéne, no pre priaznivcom AS sa stali nesmrteľnými.

Steven Gerrard preukázal takú úroveň lojality, akú by ste v súčasnom špičkovom futbale len márne hľadali. Práve preto v mojich očiach prevyšuje Giggsa či Scholesa.

Dnes už podobná cnosť v móde nie je. Veď i v liverpoolskom kádri máme futbalistu, ktorý je toho žiarivým príkladom. Hráč, ktorý bol ešte pred dvoma rokmi veľkou nulou, no dnes už vo vlastných očiach prevyšuje klub s viac ako 120-ročnou históriou.

Popravde, správanie Raheema Sterlinga vo mne vyvolalo sklamanie a hnev zároveň. Nie je to tak dávno, čo som práve jemu venoval pár riadkov a preto sa nechcem veľmi opakovať. V skratke – Raheem má za sebou dva roky medzi seniormi a prakticky jednu skvelú sezónu. Naozaj si ale myslí, že prerástol klub liverpoolskych rozmerov?

Osobne zastávam názor, že je prehnané, aby si 20-ročný mladík s dva roky platnou zmluvou diktoval podmienky a verejne preukazoval nulový rešpekt voči klubu, ktorý mu dal šancu vo veľkom futbale. Chápal som to u Torresa, Mascherana či Suáreza (čo ale neznamená, že som s ich postojom súhlasil), no prípad mladého anglického reprezentanta je iný.

Je priam symbolické, že Raheem svoje údajné neukojené túžby po tituloch a trofejach, ktoré v sebe musel dusiť celé tie dlhé dve sezóny, vynáša na verejnosť v dobe, kedy sa s klubom lúči jeho najväčšia osobnosť uplynulých rokov. Hráč, ktorý takisto riešil podobnú dilemu, ale ani raz neuprednostnil svoj osobný prospech pred klubom, ktorý mu dal príležitosť stať jedným z velikánov svojej doby, no nikdy mu neposkytol možnosť vyhrávať tituly.

Akoby boli obaja hráči symbolom toho, akým smerom sa moderný futbal uberá. Bohužiaľ, je to doba, kedy sú peniaze až na prvom mieste. Doba, kedy hráčski agenti získali obrovskú moc a z toho plynúce obrovské zisky.

Pre liverpoolskeho fanúšika je záver aktuálnej sezóny naozaj neľahkým obdobím. Lúčenie s legendou, tvrdé slova od jedného z kľúčových hráčov, k tomu slabé výkony na ihrisku... Pre niektorých to je možno i dôvod na menšie depresie či útrapy.

Priznám sa, že mňa udalosti uplynulých dní až týždňov nijak zvlášť nepoznačili. Jasné, Steven mi bude v LFC chýbať, správanie Raheema ma vytáča a výsledky netešia. Momentálne sa však presvedčujem, že sú na svete oveľa dôležitejšie veci, ako víťazstvá, body a góly vášho obľúbeného mužstva. Veci, pri ktorých sa (nielen) futbalové záležitosti dostávajú do sveta nepodstatnosti až nezmyselnosti...