Pohľad obyčajného fanúšika na to, čo LFC ponúkol a veľmi často neponúkol. Trochu vážne a občas ľahkovážne. A nie vždy o tom, čo je nosnou témou daného týždňa.

Liverpool si po troch rokoch znova zahrá vo Wembley. Toľko azda jediná pozitívna správa uplynulých pár dní z kuchyne The Reds. Inak veľa dôvodov na optimizmus nie je. Ale netreba zúfať, veď na podobné niečo by mala byť väčšina fanúšikov, najmä tých neskôr narodených, zvyknutá.

Drukovať LFC veru nie je jednoduché. Človek má pocit, že fandí úžasnému klubu, ktorý patrí medzi európsky výkvet. A to nielen pohľadom do klubovej vitríny. Podmanivé reči o tom, ako Liverpool rok čo rok zabojuje o trofeje, tituly, ako do svojich radov získal špičkových futbalistov, akých úžasných fanúšikov má...

Jeden by veril, že to musí byť pravda. A niektorí tomu možno veria dňom i nocou. Pre takýchto musí byť život s LFC nočnou morou.

Ale v podstate je jedno, či idylke o futbalovom gigantovi z Merseyside veríte alebo nie. V konečnom dôsledku nie je liverpoolsky život jednoduchý pre nikoho z nás. Áno, fandíme na diaľku, nevnímame bezprostredné pocity priamo na štadióne, neplatíme stovky či tisícky libier za vstupenky a cesty na zápas.

Lenže každý jeden zápas prežívame rovnaké emócie. Radosť z víťazstva, sklamanie po prehre, hnev na manažéra, manažment či hráčov. To všetko dobre poznáme, čo značí, že klubu fandíme, hoci len z pohodlia domova.

Od príchodu anglickej ligy na česko-slovenské televízne obrazovky a hlavne sprístupnenia internetu som sa do diania okolo LFC ponoril až príliš. Vďaka tomu som si vychutnal množstvo skvelých momentov, ktoré mi futbalisti Reds pripravili. Ale bez mučenia priznávam, že oveľa častejšie som po zápasoch psychicky zničený.

K tomu prispieva najmä mediálny obraz LFC v spojení s aktivitou na prestupovom trhu. Klub s obrovskou minulosťou sa snaží nasledovať odkaz svojich predchodcov zo 70. a 80. rokov. Rok čo rok čítame o tom, ako môže klub vyhrať titul a bojovať o ďalšie trofeje. Preto do mužstva prichádzajú hráči za nemalé čiastky, ktorí budú jedného dňa patriť k tým najlepším. Ak už teda nimi nie sú.

Nemalé ambície končia väčšinou rovnako – pohodené a zničené niekde v kúte už po piatich kolách. A ak predsa len Reds zostanú v boji o ligový primát až do záveru sezóny, príde pošmyknutie sa v najnevhodnejšej chvíli. V takých momentoch už človek premýšľa nad výhodami nebytia.

Práve fakt, že sa z klubovej kuchyne neustále objavujú slová o útoku na najvyššie priečky a klub vyhadzuje nemalé čiastky na prestupovom trhu, sú dôvodom takmer večného sklamania. Človek si povie, že za také peniaze tí hráči predsa niečo vedieť musia a tie trofeje získajú.

No stačí pár týždňov a príde prebudenie sa do krutej reality a zistenie, že sa LFC zasa neposunul ani o krok ďalej. A ak sa predsa len objaví v tíme hráč výnimočných kvalít, ktorý môže byť základom budúceho úspechu, je jeho liverpoolska životnosť ohraničená pár sezónami. Telefonát od naozajstného futbalového giganta roztočí pokazený prestupový kolotoč nanovo.

Je tu ale ešte jeden ťažký údel liverpoolskeho fanúšika. Spomenuté fakty totiž robia z tímu ideálny terč pre posmešné komentáre od priaznivcov iných klubov. Schytávame to nielen od fandov Chelsea či Man Utd, ale i od tých z dolných poschodí ligových súťaží.

Najmä ak pracujete na Ostrovoch dostanete ako fanda LFC poriadnu „nálož“. Musíte byť pripravení na pravidelné hodnotenie vášho tímu slovom „shit“ a individuálne hodnotenie hráčov slovom „wank“ od ľudí, ktorí podporujú kluby z nižších líg.

Mnohokrát som si prial, aby sa mi do srdca vryl Sheffield United, Sheffield Wednesday či Doncaster Rovers. Fandov týchto tímov nikto nepresviedča o výnimočnosti daného klubu. Žijú si svoj priemerný život, dúfajú v postup o poschodie vyššie či v nespadnutie o poschodie nižšie, prípadne v nejaký pohárový úspech. Žiadni 30-miliónoví „priemeráci“, žiadne 20-miliónové supertalenty. Len sny, že by jedného dňa mohli nasledovať Stoke či Swansea.

Často premýšľam, že taký život by sa mi páčil. Užíval by som si tvrdý boj v League 1 a v pondelok sa smial kolegovi, ktorý verí vo výnimočnosť jeho tímu a tajne dúfa, že by ten Liverpool mohol konečne niečo vyhrať a byť dlhodobo úspešný. Bohužiaľ, srdcu nerozkážeš, a tak to s tým LFC budem musieť v nasledujúcich desaťročiach nejako vydržať.