Dokážeme poraziť každého. To bola za Beníteza hrdá hláška, ktorú rád používal nielen on, ale aj hráči či tisíce fans. Aj súčasný LFC dokáže poraziť každého. Teda žiadna zmena. Hrdé slová sa teda hodia aj v tejto dobe.

Liverpool spred pár sezón ale dokázal aj s každým prehrať. Či s hocikým stratiť body. Nič sa nezmenilo a aj súčasný LFC je tým, kto ako taký ľudomil púšťa body kdekomu. A navyše úplne poľahky.

Pred duelom na Craven Cottage novinári nahlas hovorili o tom, akú má tím od rieky Mersey výbornú fazónu, veď ostatných 11 zápasov neprehral, navyše za 9 dní 2x vyhral na Stamford Bridge. Ak si ale od tých 11 duelov odrátame 3 pohárové, ukáže nám krutá ligová štatistika číslo 4. To má LFC tak v kolonke výhry, ako aj v kolonke remízy. V kolonke bodová strata má za toto obdobie číslo 8. Navyše je po Fulhame jasné, že pre niekoho spanilá jazda The Reds sa proste skončila.

Pred sezónou to bolo o veľkých očakávaniach. Mnohí hovorili o titule, ešte viac ich bolo s o dosť reálnejším úsudkom hovoriacom o kvalifikovaní sa do Ligy majstrov. Však tá finančne láka každého a bez nej to má ťažké každý veľký klub. Aj tí, čo ho vedú. Nie, nehovorím, že po jednej prehre je šanca dostať sa do nej pasé. Ani to, že nebude lepšie a dokonca ani to, že to Kenny nezvláda. Aj keď ...

Obávam sa však, že lepšie už bolo - mám na mysli priamo po návrate Dalglisha na lavičku The Reds, kedy sme na jar hrali pre oko diváka, aj bodovali. Lebo sme nemali čo stratiť, lebo tímu už nikto neveril, lebo naň nebol vyvíjaný taký tlak, ako v lete, či skôr po lete, teraz.

Aktuálne po desiatky miliónov vysokej investícii v podstate len strácame. A tak sa mnohí pýtajú, či sa nakúpilo dobre, či to Suárez môže všetko utiahnuť sám (verí vôbec niekto ešte v reálny dlhodobejší návrat Gerrarda na trávniky?), alebo aj to, či to kompetentní s tým Carrollom predsa len dosť výrazne neprepískli.

Ja si zatiaľ takého otázky nekladiem, lebo priateľ čas, lebo ho má dostať každý a to dostatok. Nekladiem si ich, aj keď som počas zápasu s FFC vôbec nechápal, na čo nám je na ihrisku útočník-bijec, kvalitný vo vzduchu, keď nedostane normálnu loptu? Žeby do kombinácie? To by najprv nemohol mať problém podporiť rýchly brejk, či sa technicky presadiť 1 na 1.

A vlastne ono to skončilo 0:1. Lebo inak top class Reina vyrobí raz za 30 zápasov kiks, lebo Glena Johnsona je na pravej obrane škoda, lebo Downing je snáď rovnaký smoliar ako bol v úvode svojej liverpoolskej kariéry Peter Crouch, lebo tým je psychicky strašne slabý, lebo tím si poväčšine vpredu nerozumie, lebo zahodí aj nemožné a to sa pritom v reklame na Toyotu hovorí, že "nič nie je nemožné". Veľa toho je nemožného, oponujú hráči klubu z Anfieldu.

Review po dohrávanom stretnutí 14. kola Premier League som začal vetou "Späť na zem". Pretože práve utešovanie sa je problémom, ktorý LFC, ako ukazuje realita, ešte nedokázal z klubu dostať. A to už prebehla revolúcia, mnohí hovoria o novej ére. Ževraj má byť lepšia, ako tá, ktorú nám Merseysiders už vyše 20 rokov forsírujú. Bude? Neutešujme sa a reálne si odpovedzme. Naozaj bude?

Nie, nestrácam vieru. Ani triezvy úsudok. Len si myslím, že po skoro polroku s nanovo zloženým tímom by to už chcelo aj nejaký viditeľný koncept, oveľa lepšie ukázanie, že hráči vo väčšine zápasového prídelu vedia, čo majú hrať. Pass&play je síce fajn, na jar bol ale o dosť viditeľnejší, ako teraz, keď po trávniku behá omnoho drahšia jedenástka ako tomu bolo pred časom.

Ako to vyriešiť? Samozrejme sa ľahko povie obľúbené - treba kúpiť kvalitných hráčov. Aj vtedy, keď ide o akútnu záležitosť.

Ja skôr navrhujem angažovať nejakého špecialistu na psychiku. Lebo káder potenciálom kvalitný je. Lebo stále platí, že veľké tímy vedia vyhrávať aj zápasy, v ktorých im hra nejde. Liverpool posledných týždňov len ukázal, že dokáže spáliť aj nemožné. "Olé, Toyota," povedal by cynik a niekto ďalší by pravdivo dodal, že LFC veľkým tímom stále nie je. A to ani vtedy, keď príjemne znejúce utešujúce hlasy hovoria pravý opak.