Týždeň s LFC. Sem tam, keď bude čas a chuť hodím na lfcway.com súhrn toho, čo sa v klube za posledné dni udialo, resp. čo ho ovplyvnilo. OK, let´s start.

Tak, historický 19. titul mancs je realitou (a prišiel ako inak, kontroverzným rozhodnutím, v tomto prípade  penaltou), čo z pohľadu LFC, ako toho po rokoch porazeného, musí znamenať len jedno - konečne sa začať pozerať na kvalitu svojej práce a to v kontexte súčasnosti.

Lebo nie je lepší dôvod, ako sa prestať hlúpo otáčať k slávnej minulosti, ako ten, že hrdý Liverpool FC je po rokoch ničnerobenia, resp. utešovania sa, len anglickou dvojkou. Európske "We won it 5 times" platilo len pri rovnakom počte titulov, to že majú mancs aktuálne o jeden navrch si dovolili pripomenúť aj v nedeľu na Anfielde. A celkom vtipne, keď vyvesili dobre viditeľný banner "MUFC 19 times". Takže budíček milý Liverpool, treba začať makať!

Keď som pri prepisovaní histórie v podaní mancs, nedá mi nespomenúť starého dobrého Judáša Owena. Miško pred odchodom z LFC zanechal na Anfielde okrem množstva streleckých rekordov aj kopec zlomených fanúšikovských sŕdc.

Vytúženého titulu v PL sa ale dočkal až v drese Red Devils, teda tímu, ktorý ako odchovanec LFC po minuloročnom príchode z Newcastle počastoval prívlastkom najväčší na svete, aby jedným dychom dodal: "Je to ako splnený sen."

Neviem teraz či som ja divný, alebo sa len na vec pozerám nesprávne, ale snívať ako odchovanec LFC o pôsobení v Man Utd, mi príde dosť zvrátené.

A vlastne nech to už Owen berie akokoľvek, zase sa len pristavím pri tom, že ak už hráč prestúpi (odíde aj s medzizastávkou) ku konkurencii, či nedajbože do tímu úhlavného nepriateľa, tak je rozumnejšie držať hubu. Miško ani Fernandko však mozog používajú len zriedkavo a tak sa nejednému priaznivcovi liverpoolskych The Reds pri ich slovách obracia žalúdok a otvára nožík vo vrecku.

Dosť ale bolo Owenov, Torresov a podobných "lojálnych chrapúňov", len dodám: "Aggera na nich!!" :) a plynulo teraz radšej prejdem k pokazenému záveru víkendu.

Ako každý dobre vie, mnohými podceňované sliepky (a tí, čo tak robili by si mali dať preventívne jednu po papuli, prípadne začať namiesto emócií používať šedú hmotu) v nedeľu v meste Beatles slávili víťazstvo 2:0. A treba povedať, že úplne zaslúžené a to aj vtedy, keď sa mi to ako ich absolútnemu nesympatizantovi, niečo takéto normálne bridí vysloviť.

Výkon našich bol kŕčovitý, Suárez ukázal, že je len človek a nemôže a ani nebude vždy hrať ako keby bol z inej planéty, navyše sa londýnsky klub mohol spoľahnúť na muža s píštalkou, ktorý bol hneď po výkone najdôležitejším faktorom stojacim za nepríjemnou prehrou.

Sranda, že slepačincu v oboch tohtosezónnych dueloch pomohli rozhodcovia. Atkinsonovu pomerne prekvapujúcu tendenčnosť dorovnala 15. mája už spomenutá tradičná forma Howarda Webba (Flanno nič si z toho nerob!), ktorý, keď už nie Liverpool FC, má rád aspoň You´ll never Walk Alone v podaní dôchodcov.

Mal len ten Ryan Babel pravdu, keď sa pred časom na svojom Twitter účte ironicky pýtal: "Že najlepší rozhodca na svete?", aby za túto nemiestnu poznámku dostal aj mastnú pokutu. Lebo na ostrovoch platí, že rozhodca je za svätého a to aj vtedy, keď je Howard Webb len obyčajný ***** (za hviezdičky si každý môže dosadiť, čo len chce).

Pred záverečným kolom majú teda sliepky na 5. mieste zaručujúcom účasť v Európskej lige pred nami 1-bodový náskok a domáci duel proti zachraňujúcemu sa Birminghamu. Dalglishovci zasa cestujú do Villa Parku, do toho, kto sa napokon v 2011/12 predstaví v pohárovej Európe, teda kecajú aj birminghamské tímy.

Astonku by po zdravotných ťažkostiach mohol po čase konečne viesť (našťastie) ex-Red Gérard Houllier, ak ale bude aj Gaaary Macca, Gaaary Gaary Macca, jeho asistent, asi to nikomu vadiť nebude. Ale tak či onak, na záver ligy to bude určite o zaujímavom náboji.

Čo však po ňom? Prípadná neúčasť v pohárovej Európe môže klub stáť veľa. Lebo futbalisti chcú hrať o trofeje a nie sa len utešovať tým, že sa budeme viac sústrediť na ligu, či FA Cup. A veľa aj z finančného pohľadu, lebo už semifinalista Európskej ligy si zarobí porovnateľnú sumu s tými, ktorí sa dostanú do vyraďovačky prestížnejšej Ligy majstrov. Myslím, že FSG má v tomto jasno..... A investovať bude chytro. Snáď sa zadarí.

No a aby som nezabudol. Pri striedaní hosťujúceho Rosa vbehol na trávnik nejaký týpek majúci potrebu ukázať 40 tisíckam ľudí, že nahota je niečo úplne prirodzené. Určite si to myslí aj Martin Škrtel, ktorý však v jednom momente nemal pre tohto exhibicionistu pochopenie. Alebo mal? :)

Vtipný bol aj defenzívny štít Spurs Sandro, ktorý sa po súboji so Shelveym na chvíľu ocitol za reklamným bannerom. Doudieral sa sám, aj pár fans, zápas potom dohral s vedomím, že do Jonja sa len tak púšťať nemá.

Ku skompletizovaniu ešte doplním, že Suárez pokojne mohol dostať červenú kartu, keď simulujúceho "sympaťáka" Dawsona jemne kopol. Tentoraz sa nám však nekompetentnosť Webba hodila, rovnako ako pri Maxiho páde v 16-ke. Argentínsky futbalista by sa mal radšej ako filmovaniu venovať tomu, aby si udržal dobrú formu z posledných zápasov. A to aj vtedy, keď sú telenovely v jeho krajine prebytkovým tovarom.

Inak ešte ku Kennyho kontraktu. Dostal ho na 3 roky a s ním aj Steve Clarke, to ale nehovorím nič nové, len mi tak napadá, či to náhodou neovplyvnilo nedeľný výkon tímu. Lebo na to, že na Anfielde zostane sa čakalo dlhé týždne a tím až na výnimky evidentne šliapal. Lebo musel, lebo hráči chceli, aby Dalglish novú zmluvu dostal a teraz, keď ju už má ..

Áno, môže to pôsobiť ako konšpirácia a tak pre tých, čo sa im vyššie uvedené nepáči tu mám náhradné riešenie.

S najčistejším a najneskazenejším tímom Premier League sme prehrali aj preto, že z herného konceptu vypadol Meireles, navyše do základu nešiel záložník Shelvey, ale útočník Andy Carroll. £35m hráč však hrať musí. Teda keď je zdravý. A tiež vtedy, keď je na tribúne ten, kto za neho toľké prachy vyhodil. Ktovie ako sa ale zápas Johnovi Henrymu páčil.

LFC sa inak v nedeľu aj lúčil s Anfieldom. Teda len pre túto sezónu, na nový sa ešte nesťahujeme, lebo nie je na aký.

Mnohých zarazilo, že 19-ročný Jonjo Shelvey je už fotrík. Teda aspoň tak to na prvý pohľad vyzeralo, keď na trávnik prišiel s tak 3/4-ročným bábom, ktoré malo na sebe červený dres s 33-kou a menom Shelvey na chrbte. Napokon je všetko inak a talentovaný futbalista zastáva funkciu strýka, bábo je jeho sestry.

Ktovie, či ale bývalý hráč Charltonu nezamiesil aj na nejaké vlastné, veď v marci tohto roka sa na jeho Twitteri objavila fotka mužského prirodzenia, pre ktorú ho potom aj celý zrušil. Ak bolo jeho, mohol naň nalákať nejaké tinedžerky, to by ale musel byť riadny úchyl :)