Sága okolo prestupu Konopljanku skončila rovnako, ako podobné telenovely pred tou ukrajinskou. Liverpool je zasa raz za blbca a Rodgers sa musí pokúsiť o Ligu majstrov s tým, čo má.

Pôvodne to mal byť článok o tom, ako Liverpool podpísal ukrajinského krídelníka Jevgena Konopljanku. O toho sa ľudia z Anfieldu snažili prakticky od chvíle, kedy sa Mouhamad Salah upísal Chelsea.

Posledný deň zimného prestupového obdobia sa ohľadom liverpoolskych aktivít hovorilo prakticky len o 24-ročnom futbalistovi Dnepra Dnepropetrovsk. Krátko pred polnocou prebehli dokonca informácie o zdravotnej prehliadke a k definitíve mal chýbať už len podpis....

Ale možno na Ukrajine úradoval Václav Klaus či iba došiel atrament v pere. A možno nastala nezhoda vo výške prestupovej čiastky. Každopádne krátko po polnoci BBC, Sky Sports a ďalší hlásili: „Konopljankov prestup padol“.

A tak sa Ian Ayre zasa raz vybral namiesto rokovaní iba na výlet. Pravda, na Ukrajine to nemohlo byť nič príjemné. Kruté mrazy, demonštrácie a chlapíci, ktorí nechceli pustiť svoju hviezdu lacno. Asi tak nejak to mohlo v Dnepropetrovsku vyzerať.

Okamžite po tom, čo sa objavili informácie o kolapse očakávaného prestupu, sa fanúšikovia pustili do Ayreho. Muža, ktorého meno je spomínané prakticky v každom prestupovom rokovaní LFC. Je teda na mieste otázka, či je práve on tým dôvodom, prečo je Liverpool Football Club na konci prestupového obdobia zasa raz za blbca.

Bohužiaľ, nedá sa odpovedať priamo. Áno, médiá toho natárajú veľa, ale kto hovorí pravdu? Veď len počas hodiny po uzavretí prestupového okna sa objavilo snáď desať teórií krachu Konopljankovho presunu k rieke Mersey.

Nech je ako chce, nech je vinníkom toho celého Ian, Brendan či John alebo je vina kolektívna, to je v súčasnosti úplne šuma-fuk. Faktom zostáva, že Liverpool svoj úzky káder počas zimy, ktorá z futbalového pohľadu trvala 31 dní, nijak neposilnil. Do Ligy majstrov sa teda bude snažiť dostať s s tým, čo má. Pánboh nás ochraňuj.

Krach Konopljankovho prestupu dokonale zapadol do toho, čo Reds predvádzajú pravidelne v posledných prestupových oknách. Fakt, že namiesto posilnenia kritického postup štítového záložníka sa Liverpool sústredil na získanie posily do ofenzívy, by sa dal ešte prekusnúť. Oveľa frustrujúcejší je ale pocit, na ktorý si už pomaličky zvykáme.

Dempsey, Sigurðsson, Mchitarjan, Willian, Salah, Čo majú títo hráči spoločné? U všetkých sa zdalo, že ich prestup na Anfield je takmer hotovou vecou. Červený dres však ani jeden z nich neobliekol. Liverpool totiž funguje ako vyzvedač – jeho zástupcovia zistia, akú čiastku je ten-ktorý klub ochotný odmietnuť a následne príde konkurencia, ktorá dotiahne rokovania do zdarného konca. V Konopjankovom prípade už možno ani v Chelsea či Tottenhame neverili, že na Anfield Road sú tak neschopní, že dokážu zhatať i tento prestup, preto okolo Ukrajinca nesondovali. A tak Jevgen zostáva v Dnepre.

Ale netreba zúfať. Ak ste po Konopljankovi naozaj túžili, v lete môže byť jeho príchod do Liverpoolu veľmi reálny. To už bude mať manažment na účte o niekoľko desiatok miliónov viac, keďže Suárez na Ligu majstrov dlhšie čakať nebude – a keď nepríde Mohamed k hore, musí hora k Mohamedovi. Aj keď v tomto prípade by to platilo skôr opačne.

Samozrejme, môže aj motyka vystreliť a Liverpoolu sa podariť súčasnú pozíciu v tabuľke udržať či vylepšiť, hoci to bude viac ako náročné. Navyše frustrovaní sú po piatku nielen fanúšikovia, ale určite i manažér Brendan Rodgers. Snáď mu práve ukrajinské faux pas otvorí oči ohľadom tvrdej driny skautov a ľudí z manažmentu. A ak nie, môžu sa aspoň dotyční vyvážať v nových Vauxhalloch a stratenú energiu dopĺňajú šiškami (koblihami).