Jedna z mnohých otázok, ktoré v druhej polovici sezóny víria v hlavách fanúšikov LFC. Skúsim vymenovať pár ďalších.

Je Carroll perspektívny hráč, dokáže časom zapadnúť do systému hry, nájde stratenú streleckú formu?

Nehral by Henderson o poznanie lepšie v strede ako na kraji?

Dostanú nádejní hráči z rezervy šancu ukázať v prvom tíme, čo v nich skutočne drieme, alebo majú byť trpezliví, veď si futbalu ešte v živote zahrajú až až?

Nepremenené množstvo góloviek, vrátane nepremenených penált je ozaj len dielom sakramenstkej smoly, ktorá nás sprevádza počas celej sezóny?

Nebola pauza mimo manažérskej stoličky pre Dalglisha pridlhá, má aj napriek nesporným hráčskym a manažérskym úspechom z minulosti, aj v súčasnosti potrebné schopnosti a kvalitu vybudovať tím, ktorý vráti titul na Anfield a bude hrou baviť fanúšikov?

Je herná a výsledková kríza v druhej polovici sezóny 2011/12 len dielom neuveriteľnej smoly, poklesu hráčskej formy a psychiky? Má Dalglish zostať do konca kontraktu, alebo má po sezóne odísť?

Len niekoľko z desiatok otázok, na ktoré v prvom rade musí nájsť odpoveď náš trénerský tím pod vedením Dalglisha.

Keď prišiel do klubu, atmosféra sa otočila o 180 stupňov a hráči futbalom bavili seba aj fanúšikov, trápili a prehrávali súperov, darilo sa herne, prišli výhry s vysokým rozdielom v skóre, priestor dostali mladí hráči, na posily nový manažment v zimnom prestupovom okne uvoľnil na LFC nevídaných takmer 60 mil. libier.

Kenny prekvapoval rozostavením hráčov, taktikou slovom zo všetkých strán sa valila pozitívna energia a doslovne bezhraničná viera v lepšie časy pod jeho taktovkou, z menovaných mnohých Dalglishových manažérskych kvalít, schopností sa často vyslovovalo slovo motivátor.

Všetci z nás fanúšikov, teda tí, ktorí nie sme členmi realizačného alebo hráčskeho tímu, sa môžeme len domnievať, čo sa deje za zatvorenými dverami šatne, nevieme, čo Kenny hráčom, v ktorej chvíli presne povedal, čo od nich v skutočnosti požadoval a vyžaduje, či už jednotlivo, alebo od tímu ako celku, pozrieme si zápas a logicky, podľa výkonu hráčov, hodnotíme manažéra.

Neschopnosť tímu využívať vyložené gólové príležitosti je najviac omieľanou témou sezóny. Jednoznačne. Povšimnutiahodný je aj fakt, že tím z Anfieldu nedokáže zopakovať výborný výkon nielen dva tri krát po sebe, ale často odohrá dva rozdielne polčasy v jednom premierligovom dueli.

Posledných dvadsať minút domáceho zápasu proti Aston Ville (1:1) to v šestnástke súpera vrelo. Všetkých desať hráčov v poli zaplo akoby záložný motor a bolo to okamžite vidieť na pohybe, nasadení, napádaní súpera s loptou, vo vykrývaní priestoru, v neustálom menení si miest, prečísľovaní súperovej obrany, krátke rýchle prihrávky striedali krížne pasy na voľných spoluhráčov, po nich nasledovali centre do šestnástky, kde čakalo miestami až päť hráčov The Reds, odrazu sa núkalo pri dobíjaní Givenovej bránky x – možností, ako prekonať súperov obranný val. Obrovská snaha a odhodlanie hráčov zvrátiť nepriaznivý stav bola viditeľná a na Anfielde zrazu ožil aj ten posledný neveriaci skalný fanúšik akoby pokropený živou vodou.

Takýchto dvadsať minút chce vidieť, a aj právom očakáva od hráčov, každý jeden fanúšik v každom zápase aspoň štyri a pol krát, áno celých deväťdesiat minút plus samozrejme nastavenie.

A od manažéra motivátora osobne očakávam v prvom rade, že z hráčov jeho tímu dokáže dostať v každom zápase všetko, čo v nich je, doslova ich donúti siahnuť na dno svojich minimálne fyzických síl, počas každej jednej sekundy strávenej na ihrisku. Donúti ich dobrovoľne sa vyžmýkať pre tím, pre výsledok, pre víťazstvo, pre futbal, pre fanúšika, pre Liverpool FC.