Takmer žiadny iný britský klub neviedli také osobnosti, ako sú Bill Shankly a Bob Paisley. Spájala ich láska k LFC, či drina vynaložená na to, aby The Reds posunuli na čelo anglickej ligy.

Takisto ich spájajú aj trofeje za ktorými si sebavedomo išli, v ich ére (60. až 80. roky) bol Liverpool postrach Britských ostrovov a celého sveta. Neviem, kde by bol Liverpool bez nich dnes, ale dlhodobo na špici určite nie. Poďme si charakterizovať Billovu menej známu hráčsku kariéru, o jeho trénovaní sa napísalo už veľa.

Výchova

Bill Shankly, syn Johna a Barbory Shanklyových sa narodil 2. septembra 1913 v malej škótskej dedinke zvanej Glenbuck, ktorá je známa ťažbou uhlia, ale ešte viac ju preslávil práve ich rodák - manažérska legenda. Pochádzal z chudobnej rodiny z 10 detí (paradoxne väčšina ľudí z tejto dedinky pracovali ako baníci, John Shankly bol krajčír).

Je známy tvrdou výchovou a aj svojím presvedčením – ktoré si pestoval už v mladosti: „Socializmus nie je v skutočnosti politika. Je to spôsob života . Je to to ľudskosť. Myslím, že jediný spôsob, ako žiť a byť skutočne úspešný je kolektívne úsilie, pričom každý pracuje pre seba, všetci si pomáhajú navzájom a všetci majú podiel na odmeny na konci dňa."

Odmalička bol vedený k futbalu, miestnu školu reprezentoval v rôznych futbalových turnajoch. „Futbal sme hrávali na ihrisku a niekedy sme hrali s ostatnými školami, ale nikdy sme nemali organizovaný školský tím, škola bola príliš malá. Keď sme hrali proti druhej škole, museli sme sa vyzliecť do pól pása. Topánky sme mali ale vlastné,“ rozpráva Shankly o tedajšej tvrdej dobe.

Profesionálna hráčska kariéra

Jeho hráčska kariéra začala doma v Škótsku v klube Cronberry Eglinton a v klube Glenbuck Cherrypickers. V júli 1932 bol ulovený okom skautov z mužstva Carlisle United - s ktorými podpísal prvú profesionálnu zmluvu. Za nich debutoval dňa 31.12. 1932 proti Rochdale. V roku 1933 len po 16 vystúpeniach v drese Carlisle podpísal zmluvu s Prestonom North End za sumu £500. Patril medzi kľúčových hráčov Prestonu (nastupoval na kraji obrany s číslom 4), keď klub v roku 1934 postúpil do prvej divízie.

Hral vo dvoch finále FA Cupu : 1. mája roku 1937 v okovách legendárneho štadióna Wembley v Londýne, PNE podlahol Sunderlandu 1:3 (za Black Cats skórovali Bobby Gurney, Raich Carter a Eddie Burbanks a na opačnej strane prekonal brankára v 44. min Frank O'Donnell ) a 30. apríla 1938 - kedy nastúpili (to bolo prvýkrát v anglickej histórii, keď bol celý zápas odvysielaný v priamom prenose v televízii, oveľa viac ľudí sledovalo zápas na štadióne, pri televíznych prímačoch ich sedelo len 10 000) proti Huddersfieldu Town (v nervy drásajúcom finále rozhodol o výhre Prestonu George Mutch a to v 119. z penalty. Z víťazstva v FA Cupe sa mohol radovať aj Bill Shankly, ktorý mal na výhre veľký podiel) .

Svôj debut za „nároďák“ si odbil 9. apríla 1938 v prestížnom zápase: Škótsko - Anglicko vo Wembley. V škótskom výbere boli tiež kolegovia z Prestonu George Mutch , Andrew Beattie, Tom Smith a Francis O'Donnell. Škótsko vyhralo 1:0. Shanky hral tiež proti Severnému Írsku (október 1938), Walesu (november 1938), Maďarsku (december 1938) a Anglicku (apríl 1939).

Shanklyho kariéra bola prerušená vypuknutím 2. svetovej vojny. Zápasy vo futbalovej lige boli zrušené po tom, čo vláda zaviedla limit 50 míl pre cestovanie, viacmenej kluby boli rozdelené do 7 regiónov, kde medzi sebou mohli zápasiť.

V sezóne 1940-41 musel Preston vyhrať svoj posledný zápas proti Liverpoolu, aby vyhral North Regional League. 19-ročný Andrew McLaren strelil pri výhre Prestonu 6:1 všetkých 6 gólov. PNE sa v roku 1941 taktiež zúčastnil Football League War Cupu , tínedžer Andrew McLaren tentoraz strelil 5 gólov, pre zmenu však do siete Tranmere (12:1)

„Je neskutočné, aby tak mladý hráč dal toľko gólov,“ šepkalo sa ulicami mesta zo severozápadu Anglicka. Preston sa dostal až do finále, kde ho čakal tím spoza rieky Tyne, Preston vyhral nad Newcastlom 2:0. Shankly definitívne skončil s futbalom v roku 1948. V čase jeho pôsobenia v tíme The Lilywhites skóroval v 337 pohárových i ligových zápasoch dovedna 14 krát.

V Prestone pôsobil 16 rokov a zapísal sa do dejín klubu hrubými písmenami, vtedy ešte netušil, že sa zapíše do dejín iného anglického klubu a to oveľa hrubšími kontúrami.

Úspechy, čierne na bielom

• 1934 2. miesto v Second Division  (Preston North End)
• 1937 finalista FA Cupu  (Preston North End)
• 1938 víťaz FA Cupu (Preston North End)
• 1941 víťaz Wartime Cupu (Preston North End)