Najlepšie rozhodnutia vznikajú pri pive: Ideme na Anfield!!!

Predĺžený víkend v Liverpoole a s ním spojená návšteva stretnutia LFC vs Newcastle United.


2.január 2018, píšem Martinovi:

Takže v marci na Newcastle sa ti nechce, vravíš?

A vieš čo, možno by som aj išiel.

A tým to všetko začalo.

Trip do Liverpoolu som chcel absolvovať už na jeseň ale problém bol ten, že nebolo s kým. Paradoxne, s Martinom sa poznáme vyše roka, hrávame relaxačný futbal , ale že fandí LFC som sa dozvedel až nedávno. Potom to už išlo rýchlo: letenky, ubytovanie a predovšetkým lístky, sme mali vybavené v priebehu týždňa. Prečítal som si pár reportov, ktoré mi pomohli získať informácie  ohľadom pobytu resp. života v Liverpoole. Vždy som túžil zažiť atmosféru anglickej ligy, je to pre mňa niečo iné ako keď som bol trebárs na bundesligu. Bezprostredný kontakt divákov a hracej plochy, ukáznení fanúšikovia bez pyrotechniky, len hlasivky a oddanosť klubu. Futbal mám rád, od roku 1994 detailné sledujem dianie a výsledky všeobecne, ale Premier League je niečo špeciálne. Každý rok bojuje o titul 5-6 tímov. Žiadna hegemónia á la Španielsko, Nemecko či Francúzsko, ktorá musí nudiť aj nezaujatého diváka. Mimochodom, LFC som síce už naživo videl minulý rok na Audi Cup-e v Mníchove, ale Anfield je len jeden a to je cieľ: vidieť milovaný klub na domácom štadióne.

Občas zaznie otázka: prečo práve Liverpool? Jasné, dnes je v móde fandiť Realu, Barcelone, Chelsea, Manchestru atď. Preto musím viac než 20 rokov do minulosti.

Už počas základnej a strednej školy som bol posadnutý zbieraním suvenírov z futbalových klubov, ktorých mám nespočetne veľa z celej Európy. Okrem aktívneho futbalu to bolo moje hobby. Jedného dňa som dostal obálku z Liverpoolu a v nej:

Ihneď som si vybavil ME 1996 a MS 1998 viacerí hráči zo súpisky účinkovali. Vtedy som sa začal o klub a hráčov zaujímať detailne a už mi náklonnosť k LFC ostala. Toľko k histórii 😉

Už po prílete nás vítal chlad a silný vietor. Samozrejme, mohli sme ísť napr. v apríli i neskôr, ale z tých súperov, ktorí mali zavítať na Anfield, ma nič neoslovilo. Newcastle beriem ako tradičného účastníka Premier League.

Vo štvrtok po prílete sme sa ubytovali, následne jedlo a do neďalekých obchodov (skôr minimarket) pre pár plechoviek piva. Slováci prileteli z Prahy do Anglicka, v obchode ich obsluhuje Ind a núka im (asi na základe počutia mäkkých spoluhlások v našom dialógu) poľské pivo, multikulti jak vyšité.

V piatok sme mali od 10h Anfield Tour, ktorú sme si vopred rezervovali. Nevýhodou bola absencia domácej šatne, kedže ju pripravovali na sobotňajší duel. Ešte sme premýšľali, že stihneme vo štvrtok komplet tour (prílet 13:50 a posledná prehliadka je od 15h) ale dobre, že sme to nehrotili. Lietadlo z Prahy vzlietlo s dvojhodinový meškaním.

Bolo zaujímavé prejsť si štadión mimo zápas, počúvať sa do výkladu o histórii klubu a diania okolo neho. Odporúčam to každému, kto sa chystá do Liverpoolu, je zbytočné písať viac. Za zmienku možno stojí úsmevná príhoda. Keď sme dorazili do útrob Main Stand, sprievodca sa opýtal, či tu je niekto, kto fandí mimo LFC. Slečna/pani nesmelo: “United“.

Reakcia sprievodcu: Sheffield United?  🙂

Následne sme sa busom presunuli do centra, obed, menší nákup v LFC store v Liverpool One a prehliadka známých miest. Všetky podstatné pamiatky resp. miesta, ktoré sa oplatí navštíviť, sú v dosahu a nie je nutný presun dopravou. Takže sme si dali kardio-prechádzku. Počasie sa nezlepšilo, studený vietor od mora urobil svoje. Vtedy som bol nútený vytiahnuť z batohu čerstvo zakúpený šál YNWA.

Neobišlo sa to bez použitia jedovatého slovníka (preklínajúc zimu), čo neušlo pozornosti dámy v zrelom veku: “Áno, je zima, vezmite si ten šál“. Asi tak som tomu porozumel. Takže nejaká scousserina versus východniarske nadávky nepotrebujú preklad, obaja sme vedeli, čo ten druhý hovorí.

Dopoludnia sme skočili do centra, dali si raňajky na Square, oproti navštívili fanshop, trochu sa potúlali a vrátili na byt. Tam prebiehalo predzápasové preview tak intenzívne, až sme zaspali. Budík nastavený na 14:30 (kick off 17:30), vstávať, ide sa!!!
Vyrazili sme, peši cca 30min z Kirkdale na Anfield. Cesta viedla okolo štadiónu mestského rivala, cez Stanley Park do pubu The Sandon. Tam sme mali vopred dohodnuté stretnutie s Majom a jeho priateľkou Soňou, ktorí práve prileteli a cieľom ich návštevy bolo odvetné osemfinále proti Portu. Pokecali sme, vdýchli nejaké pivá a išlo sa na futbal.

Lístky sme mali na Kenny Dalglish Stand, blok CE2. K zápasu len toľko, že som si to maximálne užíval: od nástupu hráčov, cez hymnu až po jeho samotný priebeh. Obavy z remízy zrušil až před koncom polčasu Salah…óóóó Mané Mané, na 2:0, keď mu prihrával Bobby Firminóóóó…takže spokojnosť.

V nedeľu bol odlet popoludní čiže relax v centre, jedlo a posledné nákupy = zbaviť sa libier.

Verím, že si to niekedy zopakujem, bol to príjemne strávený predĺžený víkend.

A čo na to Martin ?

https://suraba.blog.sme.sk/c/478404/anfield-road.html

1
Leave a Reply

avatar
1 Comment threads
0 Thread replies
0 Followers
 
Most reacted comment
Hottest comment thread
1 Comment authors
kwop Recent comment authors
  Subscribe  
newest oldest most voted
Notify of
kwop

pekne .. fakt velmi slusne napisane, diky 🙂