Naozaj by každý mal dostať druhú šancu?

Druhý diel seriálu Čo sa nikdy nestalo, alebo miesto, kde si pripomenieme pár „záležitostí“, ktoré síce mohli, ale nikdy neuzreli svetlo sveta. Dôvody sa rôznia, výsledok je rovnaký.

Niekedy však vyzerá vtipne a odľahčene, inokedy sme radi, že sa tak napokon nestalo, niektorý vyzerá tak a ten ďalší zasa onako.

Stačí si zobrať hráča, či situáciu v LFC, prípadne samotný klub a predstaviť si, čo by sa stalo, keby sa okolnosti vyvinuli tak, že mu do cesty príde niečo, čo je buď všeobecne želaným názorom, alebo len zhlukom zvláštnych náhod. A samozrejme si priblížime, k čomu by takáto kombinácia mohla viesť a prečo sme radi, že neviedla a naopak, prečo radi nie sme.

Aktuálne je tu teda druhá časť, ktorá aj ponúkne vysvetľujúci príklad vyššie uvedeného mierne nezrozumiteľného. 🙂

Šesť sezón v LFC a pre mnohých neotrasiteľné miesto medzi tými naj

350 zápasov v červených farbách. 197 vyhral, 74 remizoval, 79 prehral. Španiel. Už určite viete o koho ide? Ak náhodu nie, je tu ešte pár údajov: zúčastnil sa dvoch finále Ligy majstrov, jedno v 2005 vyhral, má aj trofej pre víťaza FA Cupu (2006). Narodil sa v Madride a keď sa ho aktuálne niekto spýta, čo by ešte chcel zažiť, odpovie, že viesť LFC.

Rafaelovi Benítezovi sa tejto možnosti dostalo až v šiestich sezónach, počas ktorých sa na Anfielde pokúšal o vlastnú revolúciu, ktorá sa familiárne nazýva aj rafalúcia a ako vieme, napokon nevyznela vôbec dobre. Aj tak čísla hovoria o tom, že kúpil 77 hráčov za dovedna £231,276,000. A že nemal prachy na nákupy, znie opakovaný mýtus.

Nezabudnuteľné chvíle spájajúce sa hlavne s Istanbulom a o rok na to aj s parádnym obratom finále FA Cupu proti West Hamu, striedal bývalý tréner Valencie či milánskeho Interu s nedostatočným vyrovnaním sa s nástrahami Premier League. Áno, v 2008/09 skončil len 4 body za titulom na druhom mieste, ale tí, čo si vidia ďalej od nosa, veľmi dobre vedia, že nebyť jeho hlúpych chýb, mohol tu byť titul a tak ako je teraz medzi istou skupinou fans považovaný za poloboha, po zdvihnutí majstrovskej trofeje nad hlavu by sa ním pre nich nadobro stal v stopercentnom stave.

Život je však veľakrát prináša niečo iné, ako si to prajeme a tak Benítez aktuálne sníva svoj sen o tom, že sa na AR v pozícii manažéra ešte vráti. „Budem pripravený,“ vyjadril sa nedávno dopĺňajúc, že síce podporuje Kennyho Dalglisha, ale keď ten skončí, rád by sa stal jeho nástupcom.

Pri pomyslení na to sa pár priaznivcom ježia chlpy na ruke, ale nie od pozitívneho vzrušenia, ale práve preto, že sa vracia negatívna spomienka na ješitného chlapíka, ktorý toho vedel veľa, ale priznať si vlastnú chybu ani za svet. Benítez sa v LFC proste k chybe nedokázal postaviť tak, že by ju zobral na seba. Na to bol až príliš zhýčkaný oslavnými chorálmi pravoverných a až príliš presvedčený o tom, že vlastne chyby ani nerobí.

A to je aj pointa 2. dielu Čo sa nikdy nestalo, pre niekoho ešte stále smutná, keďže Španiel to napr. v pohárovej Európe vedel náramne a európske večery The Reds v súčasnosti naozaj chýbajú.

Bolo by to pri jeho druhom pokuse iné?

Predstavme si teraz, že by dostal druhú šancu. Zázemie tu má. Množstvo fans ho berie ako jednu z najväčších osobností klubovej histórie. A aj keď sa toho príšerného španielskeho prízvuku nezbavil, po anglicky sa naučil dostatočne na to, aby anglický klub viedol. Takže, aj predpoklady by boli, jeho curriculum vitae predsa dokáže zapôsobiť.

Bol by ale Benítez schopný opomenúť vlastné ego a ješitnosť? Zapojil by do celkového diania sebareflexiu? Lebo platí, že práve jeho povaha a mylné predstavy o svojej neomylnosti ho na ostrovoch stáli výraznejší úspech.

Na toto samozrejme odpovedať neviem, pripomínam však, čo hovorí stará pravda – do tej istej rieky dvakrát nevstúpiš a to ani vtedy, keď dnes 51-ročný odborník stojí na brehu v rybárskych čižmách odhodlaný tak urobiť. Už sa len naučiť lepšie plávať, lebo hladina je stále vysoká.

Keď som pri múdrostiach, tak vyššie uvedenému stojí v priamom kontraste tá, že každý by druhú šancu dostať mal. Pubertu mám síce už dávno za sebou a telenovely, či romantické filmy som si do filmotéky nikdy nezaradil, toto klišé je však v mnohých prípadoch namieste.

Otázne je, len to, že kto by dokázal plnohodnotne posúdiť, či aj Rafík patrí do skupiny týchto mnohých vyvolených, lebo práve to, že bol pred istou dobou vyvolený ho za pôsobenia v LFC stálo stratu zdravého úsudku a ja som si dnes stále istý, že už v červenom drese viac nechcem vidieť Zendena ako defenzívneho záložníka, Dossenu či Josemiho ako krajných bekov, Kuyta a Cissého ako krídlo a už vôbec nie niekoho, kto namiesto toho, aby priznal chybu, ju tvrdošijne dookola opakuje.

Navyše tu stále straší predstava, že keby na poste manažéra The Reds zostal, asi by sme sa kvalitatívne dopredu nedostali. Alebo áno? Dokázal by Benítez pod novými majiteľmi zhlboka dýchať a mal šťastnú ruku pri výbere posíl? Asi by to v tom ohľade chcelo buď kopec náhod, lebo skúsenosť skôr hovorí o opaku, alebo by musel španielsky manažér prejsť výraznou obmenou osobnosti.