V nedeľu (21.4.) sa na Anfield vráti muž, ktorý pri rieke Mersey strávil šesť rokov a mal výrazný vplyv na chod celého klubu. Liverpoolu prinavrátil korunu európskeho kráľa, no nikdy nie tú anglickú. Teraz sa po takmer troch rokoch opäť predstaví pred tribúnou Kop. Rafael Benítez prichádza v úlohe súpera.

Rafael Benítez. Muž, ktorý rozdeľuje fanúšikov Liverpoolu na dva tábory. Na jednej strane barikády sú tí, čo španielskeho kouča dodnes obdivujú a rešpektujú.

Na strane druhej stoja priaznivci, ktorí Rafovu šesťročnú prácu pri rieke Mersey dodnes kritizujú. Pravdou je, že počas Benítezovej éry prežil Liverpool FC niekoľko skvostných okamihov, na ktoré sa neustále spomína s nadšením, no takisto prišli počas týchto rokov pády a chyby, ktoré možno LFC pripravili o ďalšie vavríny.

Jedno je však isté – Rafael Benítéz je doposiaľ posledným manažérom, ktorý dostal v Liverpoole priestor na dlhodobejšiu prácu.

Dve sezóny, dve trofeje

Tá začala v lete 2004, keď Španiel prišiel na Anfield z rodnej krajiny, kde získal vysoké renomé. S Valenciou dokázal dvakrát prekonať hegemóniu Realu Madrid a Barcelony v La Lige a k dvom titulom pridal čerešničku na torte v podobe triumfu v Pohári UEFA.

Začiatky v novom klube ale neboli jednoduché. Nástupca Gérarda Houlliera sa musel najskôr vysporiadať s pohnútkami kľúčových hráčov.

Michael Owen i Steven Gerrard premýšľali o odchode z Anfieldu. Owenovi zostával z kontraktu iba rok, nový bol v nedohľadne a tak sa v tej dobe jeden z najlepších útočníkov sveta sťahoval do Realu Madrid.

Gerrard svojho kolegu nenasledoval a volanie Chelsea nevyslyšal. Namiesto toho si v materskom klube vyslúžil kapitánsku pásku.

Okrem Owena odišiel i ďalší anglický reprezentant Danny Murphy, o ktorého služby Rafa záujem nemal a tak ho „strelil“ do Charltonu.

Smerom do klubu sa začala „Rafalúcia“ – príval španielskych hráčov. Xabi Alonso i Luis García boli výbornými úlovkami. To už nemožno tvrdiť o Josemim či Albertovi Nunezovi.

Ešte jednu dôležitú zmenu treba Benítezovi na štarte jeho liverpoolskej kariéry pripísať – defenzívneho univerzála Jamieho Carraghera postavil prakticky nastálo do stredu obrany.

S takto pozmeneným mužstvom (v zime ho doplnili Fernando Morientes a Scott Carson) sa Rafa vydal do nového dobrodružstva. A hneď počas prvej sezóny si vydobyl rešpekt u fanúšikov a celej futbalovej verejnosti.

Do Liverpoolu totiž priviezol piatykrát pohár pre európskeho klubového šampióna. O istanbulskej noci a pamätnom triumfe proti AC Milan asi netreba rozprávať. Ešte predtým dosiahol Liverpool na finále Ligového pohára, v ktorom prehral s Chelsea.

Opakom pohárových súťaží bola liga, kde sa „benítezovcom“ nedarilo. Piate miesto pôvodne znamenalo iba Pohár UEFA. Ale keďže LFC dosiahol na celkový triumf v Lige majstrov, zahrali si v najprestížnejšej klubovej súťaži oba liverpoolske celky. LFC ako obhajca však musel o skupinovú fázu bojovať od prvého predkola.

Pred sezónou 2005/2006 vyriešil Rafa brankársku otázku. Jerzy Dudek bol síce hrdinom istanbulskej noci, ale nie brankárom svetových kvalít. A tak Rafa priviedol Josého Manuela Reinu z Villarrealu, v tej dobe 23-ročného „najlepšieho brankára v Španielsku“, ako ho otituloval.

Pepe, produkt barcelonskej akadémie, sa stal okamžite liverpoolskou jednotkou. Okrem neho prišli do tímu ďalší hráči – Peter Crouch, Momo Sissoko či Boudewijn Zenden.

A k tomu niekoľko mladíkov, ktorí toho v prvom tíme veľa neodohrali. Naopak, z tímu rýchlo zmizli Josemi a Antonio Núñez, kapitolu v LFC uzavreli i Igor Biščan, Milan Baroš či Vladimír Šmicer. Všetko hráči, ktorých LFC kúpil počas Houllierovej éry.

Začiatok sezóny mužstvu nevyšiel, na čom sa podieľal nielen náročný ligový lós, ale tiež nemohúcnosť v koncovke. Liverpoolu totiž od odchodu Owena chýbal kanonier svetových parametrov. Peter Crouch či Djibril Cissé nimi rozhodne neboli.

Naopak, zadné rady pracovali na výbornú a v zime ich posilnil mladý dánsky stopér Daniel Agger. Spolu s ním sa na Anfield vrátila legenda – Robbie Fowler.

„Od tej doby, čo som odišiel od Leedsu som vždy v hĺbke duše túžil po návrate. Odchod z Liverpoolu bol jedným z najväčších sklamaní v mojom živote. Bola to dlhá doba, ale som rád, že som späť,“ priznal po svojom príchode z Manchestru City.

Pravda „God“ už mal najlepšie roky kariéry za sebou, takže nebol riešením na problémy v koncovke. Našťastie LFC hral v tej dobe z pohľadu defenzívy excelentne, a tak sa záver ročníka zmenil na víťaznú jazdu a bolo z toho tretie miesto v Premier League.

Sklamanie prišlo v Lige majstrov. Obhajca skončil už v osemfinále, keď lisabonskej Benfice nestrelil ani gól a sám inkasoval v dvoch zápasoch trikrát. Bol to predčasný a najmä nečakaný koniec v najprestížnejšej klubovej súťaži sveta.

Napokon ani druhá Benítezova sezóna v Liverpoole nezostala bez trofeje. Dramatické víťazstvo v FA Cupe bolo akousi náplasťou na vypadnutie z Ligy majstrov.

Zápas proti West Hamu nevyšiel Pepe Reinovi, ktorý svojimi chybami dopomohol „kladivárom“ k tomu, že až do poslednej minúty premýšľali o triumfe. Zo sna ich prebudil parádnou ranou Steven Gerrard, čím poslal zápas do predĺženia a následne do jedenástkového rozstrelu.

V ňom sa Reina predviedol v úplne inom svetle a prispel k víťazstvu v najstaršej klubovej súťaži sveta. Kto by bol vtedy tušil, že to bude na dlhú dobu posledný veľký triumf pre Reds?

Rafalúcia v plnom prúde

Pred štartom nového ročníka sa Liverpool považoval za jedného z adeptov na prelomenie dvojročného panovania Chelsea v Premier League. Letné prestupové obdobie znamenalo príchody Gabriela Palettu, Craiga Bellamyho, Fábia Aurelia, Nabila El Zhara a najmä Dirka Kuyta.

Holandský útočník sa vo Feyenoorde prezentoval ako kanonier schopný nastrieľať viac ako 20 gólov za sezónu. Práve on mal byť riešením liverpoolskeho ofenzívneho komplexu.

„Je to inteligentný hráč s dobrým pohybom s loptou i bez lopty. Navyše veľký bojovník, ktorý má výborné zakončenie. Som si istý, že nastrieľa množstvo gólov. Jeho schopnosti môžeme takisto využiť v krídelných priestoroch či za útočníkmi,“ hodnotil najvýraznejšiu letnú posilu Benítez.

Ako sa neskôr ukázalo, práve priestor na krídle sa stal operačnou zónou holandského útočníka a jeho najvýraznejším znakom bola bojovnosť a húževnatosť. Práve týmito znakmi si získal Kop, pretože po gólovej stránke zaostal za očakávaniami.

Smerom von z klubu sa pobrali Rafove omyly Fernando Morientes, Antonio Barragan či Jan Kromkamp, ale takisto dlhoročná opora stredu poľa Dietmar Hamann, ktorého v zime nahradil Javier Mascherano, prichádzajúci na hosťovanie z West Hamu.

Sezóna 2006/2007 začala dobre – triumfom v Community Shield – no inak sa niesla najmä v duchu Ligy majstrov. Titul v Premier League sa stal iba snom už krátko po štarte súťaže, v domácich pohároch sa stal nočnou morou Arsenal.

Zostávala teda najprestížnejšia klubová súťaž a v nej jazda LFC až do finále. Na ceste do Atén odprevadil Liverpool Barcelonu, PSV a v dramatickom semifinále i Chelsea, keď o postupe Rafovho celku rozhodli až jedenástky.

Samotné finále už toľko radosti neprinieslo. Milánsky AC sa revanšoval za istanbulskú prehru víťazstvom 2:1.

Leto nádejí, sezóna sklamaní

Dve finále za dva roky, to nebola pre Beníteza najhoršia vizitka a dobrý základ do nasledujúcich rokov. Ani prestupové obdobie pred sezónou 2007/2008 rozhodne nebolo z liverpoolskeho pohľadu márne. Aj preto, že klub už niekoľko mesiacov vlastnili americkí obchodníci Tom Hicks a George Gillett.

„Rafa je ohromný. Vedeli sme to o ňom, no myslím, že sme si nikdy neuvedomovali, aký dobrý je. A to nielen ako tréner. Takisto je priamy a rozumný podnikateľ. Vie, čo chce a vie, ako to získať. Čím viac sme ho spoznali, tým viac sme boli ohromení,“ povedali na margo španielskeho kouča americkí majitelia.

Aj vďaka ich príchodu získali Reds po rokoch konečne útočníka svetového kalibru. Fernando Torres prišiel z Atlética s vysokým kreditom a hneď od začiatku to v novom drese potvrdzoval.

K španielskemu mladíkovi pribudli ďalší, údajne nesmierne talentovaní futbalisti – Emiliano Insúa, Sebastian Leto, Ryan Babel, Krisztián Németh a Lucas Leiva.

Brazílsky stredopoliar prišiel z Gremia za päť miliónov libier ako ofenzívny záložník, ktorý sa stal najmladším držiteľom ocenenia Bola de Ouro, ktorú pred ním získali hráči ako Zico, Falcão, Careca, Alex, Romário, Robinho, Kaká alebo Carlos Tévez.

Veľké veci sa okrem Torresa očakávali aj od Babela. Holandský útočník či krídelník prišiel z Ajaxu s nálepkou obrovského talentu a LFC si za jeho služby poriadne priplatil. Ako to s jeho supertalentom skončilo, to asi netreba pripomínať.

Napriek všetkým tým príchodom nebol Benítez nadšený. Chcel totiž viac peňazí na obmenu tímu, ktorá sa premietla aj v odchodoch. Robbie Fowler, Djibril Cisse, Luis Garcia, Craig Bellamy, Jerzy Dudek, Mark Gonzalez či Gabriel Paletta.

Tí všetci sa porúčali do iných mužstiev, keďže pod Benítezom toho veľa nenahrali. Odísť musel i Steve Finnan, ako súčasť obchodu s Espanyolom. Liverpoolske mužstvo však napriek týmto odchodom nevyzeralo na papieri najhoršie. Obzvlášť, keď ho počas sezóny posilnili Martin Škrtel a Javier Mascherano sa stal definitívne hráčom LFC.

„OOOOOO... WE´VE GOT THE BEST MIDFIELD OF THE WORLD...“ spievalo sa vtedy na Anfielde. Bodaj by nie, stred poľa Gerrard – Mascherano – Alonso bol luxusný. Navyše vpredu úradoval Fernando Torres.

Benítez však čoraz viac začal preukazovať svoju tvrdohlavosť vo vedení tímu, vyžíval sa v rotácii hráčov a aj to malo za následok niekoľko zbytočných strát proti tímom z dolnej polovice tabuľky, takže to na lepšie, ako štvrté miesto v Premier League nestačilo.

V Lige majstrov to bolo o niečo lepšie. Liverpool sa znova dostal až do semifinále, kde však mala tentokrát viac šťastia Chelsea.

Korunný princ Premier League

Aj vďaka rastúcim sporom medzi majiteľmi a manažérom sa v lete 2008 pod Benítezom triasla stolička. Napokon situáciu ustál. Aj preto, že mal za sebou fanúšikov.

A tak sa znova mohol ukájať v nakupovaní a predávaní hráčov. Nákupy Philippa Degena, Andreu Dossenu, Davida N'Goga. Robbieho Keana či Alberta Rieru sa zmenili na obrovské omyly za nemalé peniaze.

Navyše Rafa dopomohol k neskoršiemu odchodu jedného z kľúčových hráčov stredu poľa Xabiho Alonsa. Na jeho miesto si Benítez vyhliadol Garetha Barryho.

„Barry sa nám páčil hneď z niekoľkých dôvodov. Nikdy som nebol manažérom, ktorý uprednostňuje systém nadovšetko.“

„Som ochotný zmeniť svoju preferovanú formáciu s ohľadom na silu vlastného mužstva a vzhľadom na konkrétne požiadavky hry. Gareth bol z tohto pohľadu perfektný. Mohol hrať ako stredný záložník, mal skúsenosti ako ofenzívny ľavý obranca a takisto ako ľavý krídelník.“

„Vedeli sme, že počas toho leta budeme musieť predať niektorých hráčov, aby sme získali peniaze na posily. Obzvlášť tie britské, ktoré sme potrebovali. Vyžadovalo si to predať niektoré z popredných hráčov, a tak sme sa rozhodli pre Xabiho Alonsa, ktorý bol skvelý už od svojho príchodu z Realu Sociedad, no už nepredvádzal také výkony ako v predošlých rokoch.“

„Rokovania s Aston Villou sa vliekli. Nemohli sme akceptovať požadovanú sumu, a tak sme akosi tušili, že z prestupu nič nebude. V rovnakom čase, ako sme Juventusu predostreli naše podmienky ohľadom prestupu Xabiho Alonsa, sa rozhovory s Villou skončili,“ opísal horúcu tému leta 2008 Benítez vo svojej autobiografii.

A tak bez Barryho, za to s Alonsom a írskym útočníkom Robbie Keanom sa Rafa vydal na svoju piatu sezónu na Anfield Road. Jej začiatok bol takmer ako z rozprávky. Liverpool sa držal v tesnom závese za Chelsea,dokonca sa objavil i na čele tabuľky a sníval prachom zapadnutý sen o ligovom titule. Nebol od neho ďaleko, no to by Benítez nesmel povýšiť svoje ego nad tím.

Dôkazom budiž Robbie Keane, ktorý sa od začiatku ročníka síce trápil, no vykazoval postupné zlepšenie formy. A keď sa už-už zdalo, že konečne môže byť pre jeho obľúbený klub z detstva posilou, predal ho Benítez s výraznou zľavou späť do Tottenhamu. A tak zostal v útoku osamotený Torres a francúzsky mladík David N´Gog.

O titul sa Liverpool pripravil v období medzi novembrom a februárom, keď stratil množstvo bodov po zbytočných remízach s priemernými celkami. A to napriek tomu, že červení vo väčšine týchto stretnutí „ukázali charakter a kontrovali zápas.“

Využil toho Manchester United, ktorý sa ujal pozície lídra a už pre seba nikoho nepustil. Spanilá jazda Reds na konci ligovej etapy bola zbytočná a na lepšie ako druhé miesto nestačila. Domáce pohárové súťaže boli zasa len do počtu a v Lige majstrov uťala opäť raz Chelsea. Tentokrát už vo štvrťfinále.

Posledná sezóna... sezóna hrôzy

Rafa ešte v marci podpísal novú zmluvu do roku 2014, takže sa pred novou sezónou mohlo zdať, že k titulu chýbal iba krok. Namiesto toho spravil Liverpool minimálne dva späť.

Xabi Alonso sa rozhodol vziať osud do vlastných rúk a nebyť hračkou v Benítezovej moci. Španielsky záložník stále cítil pachuť predošlého leta, navyše už nemal ani istú pozíciu, pretože na jeho miesto sa dral Lucas.

Preto, keď na stole LFC pristála ponuka na 30 miliónov libier z Realu Madrid, bolo rozhodnutie všetkých strán jednoduché.

Akousi náhradou za Xabiho mal byť Alberto Aquilani, ktorý však prišiel do Anglicka zranený a napokon sa ukázalo, že 20 miliónov libier sa dalo investovať oveľa lepšie. Trebárs príspevkom na charitu. Druhou nákladnou posilou toho leta bol Glen Johnson, prichádzajúci z Portsmouthu vyplniť medzeru na pravej strane obrany.

Okrem Alonsa sa s červeným dresom rozlúčila trebárs jeho ikona – Sami Hyppia. Veterán z Fínska už nedostával veľa priestoru v zostave, preto zvolil odchod do Bayeru Leverkusen.

Odišli takisto i Banítezove omyly z minulosti – Andrij Voronin, Álvaro Arbeloa, Jermaine Pennant či Sebastian Leto. Zbohom dal Anfieldu i Yossi Benayoun, ktorý počas dvoch rokov väčšinou len alternoval v zálohe.

Prestupové obdobie pred ročníkom 2009/2010 sa tak zmenilo na pomerne veľké sklamanie. A to nielen pre fanúšikov. Ani Benítez nejasal nadšením. Jeho spory s majiteľmi narástli do obludných rozmerov, keďže ho podľa vlastných slov dostatočne nepodporovali.

„Bol som manažérom Liverpoolu už päť rokov. No na začiatku toho šiesteho som bol iba bankovým manažérom. Pretože rozhodnutia robili banky. Taká bola skutočná situácia Toma Hicksa a Georga Gilletta.“

Pracovať počas toho prestupového obdobia bolo takmer nemožné. Vedeli sme napríklad, že potrebujeme podporiť Fernanda Torresa a Davida N´goga. Hráčom, ktorý mal túto úlohu naplniť, bol Stevan Jovetić z Fiiorentiny. Takisto sme chceli vystužiť stred obrany o Sylvaina Distina či Matthew Upsona. Podpis jedného z nich, plus zisk šikovného a inteligentného Jovetića bolo to, čo liverpoolsky káder potreboval, aby mohol stavať na predošlej sezóne.“

„Lenže Liverpool už nebol viac futbalovým klubom. Bol to len obchod. Peniaze, ktoré sme potrebovali na vylepšenie, boli zrazu preč,“ napísal Rafa vo svojej knihe a priznal, že Liverpool „bol zodpovedný za zmiznutie týchto peňazí a neschopnosť Jovetića získať.“

Benítez takisto dodal: „Mohol to byť náš rok, namiesto toho to bola náročná bitka, vojna od začiatku do konca.“

A túto vojnu Benítez a s ním celý Liverpool nezvládal. Už štart sezóny nevyšiel. Kľúčoví hráči na čele s Gerrardom a Torresom nepodávali také výkony, ako sa od nich očakávalo. Nemalo to za následok len potácanie sa v Premier League, ale takisto predčasný koniec v Lige majstrov, v ktorej LFC neprešiel skupinovou fázou.

Otvorený boj Beníteza proti majiteľom nerobil dobrotu. Takisto povestná Rafova defenzívna hra sa rozpadla ako domček z karát a jeho reakcia na vývoj zápasu tiež akoby upadala.

Výsledkom toho všetkého bol fakt, že Liverpool skončil v lige najhoršie za posledných desať rokov – na siedmom mieste.

V tej dobe sa klub dostával zo spárov Giletta a Hicksa a hľadal sa nový majiteľ, ktorý by Liverpoolu finančne pomohol. Lenže Benítezovi to pri udržaní si manažérskej stoličky na Anfielde nepomohlo.

V tretí júnový deň 2010 sa definitívne s klubom rozlúčil po 'vzájomnej dohode'. Aspoň tak znel oficiálny dôvod. Benítez dostal odstupné vo výške 6 miliónov libier, z nich 96 tisíc venoval rodinám 96 obetiam Hillsborough.

"Som veľmi smutný z toho, že musím oznámiť, že už viac manažérom LFC nebudem. Moje srdce naďalej bije pre tento klub. Chcel by som sa poďakovať personálu a hráčom za ich snahu,“ povedal na rozlúčku a dodal:

„Vždy budem vo svojom srdci nosiť dobré časy, ktoré som tu zažil. Tú silnú a oddanú podporu fanúšikov v ťažkých časoch a lásku, ktorú mi Liverpool dával. Niet slov, ktorými by som poďakoval za všetky tie roky, a som veľmi pyšný, keď môžem povedať, že som bol vaším trénerom."

Definitívne sa tým skončila éra Rafaela Beníteza. Trvala šesť rokov, priniesla tri trofeje, krásne chvíle v Lige majstrov i sklamania z nezvládnutých zápasov.

Pri hodnotení Španielovej práce v LFC sa fanúšikovia v názoroch rozchádzajú. Niektorí tvrdia, že Rafa pozdvihol klub o level vyššie ako jeho predchodca Gérard Houllier. A hoci sa titulu nedočkal, vždy patril k top klubom v Anglicku. Pravidelne porážal Man United, Arsenal či Chelsea.

Takisto pravidelne bojoval v záverečných fázach Ligy majstrov. V Istanbule ju dokonca vyhral, v Aténach hral finále.

Za jeho éry prišli do kádra hráči ako Xabi Alonso, Pepe Reina, Fernando Torres, Javier Mascherano, Daniel Agger, Martin Škrtel či Dirk Kuyt, ktorí sa stali a niektorí z nich stále sú dôležitými postavami klubu.

Druhá strana Rafu pre zmenu kritizuje za tvrdohlavosť, s akou mužstvo viedol, za prehnanú rotáciu v tíme, ktorá možno pripravila Liverpool o titul v roku 2009.

Terčom kritiky bolo aj množstvo priemerných futbalistov, ktorí v LFC nemali čo robiť. A nebolo ich málo. Nájdu sa i takí, čo Beníteza označujú za prapočiatok súčasnej nelichotivej situácie celého klubu.

Ale nech španielskeho manažéra obdivujete či zatracujete, jedno je isté. Rafael Benítez ovplyvnil Liverpool FC veľmi výrazne.

Podľa jeho vlastných slov je dodnes mesto Beatles jeho domov, kde sa vôbec po prvýkrát predstaví v úlohe súpera. V nedeľu (21.04. o 17,00 SEČ) ho Anfield privíta ako manažéra Chelsea.